HELLBOY 2: ZLATÁ ARMÁDA

O pozornosť sa totiž hlási elfský princ Nuada Strieborný oštep, rozhodnutý ukončiť ponižujúci mier medzi ľuďmi a magickými tvormi. Ľudia si majú opäť spomenúť, prečo sa kedysi báli tmy. Princ Nuada chce napriek nesúhlasu svojej kráľovskej rodiny povolať bájnu, hrôzostrašnú Zlatú armádu. Jedinou šancou pre ľudstvo sa zdá byť Hellboy. Na koho strane však vlastne stojí? Kým je viac? Démonom či človekom?

Del Toro kúpajúci sa v Oscarovej sláve Faunovho labyrintu odmietol množstvo ponúk a vrátil sa tam kde bol – k svojej filmovej láske o osamelej duši rohatého chlapíka z pekla. Z pozície scenáristu i režiséra si povkladal do filmu toľko hračičiek, až by sa jeden začal obávať, či to film unesie. „To much love will kill you“ spieval Brian May a Peter Jackson (King Kong) či Sam Raimi (Spidey 3) by mohli robiť refrén. Ich vysnené projekty neuniesli všetku tú lásku stali sa dlhými, komplikovanými a preplácanými. Možno považovať za kus umenia, že Del Toro to hrdo ustál. Preplnil film príšerami a príšerkami (v úrade to vyzerá ako v oddelení MIB) zvlášť trolí trh sa nimi krásne hemží, ale napriek tomu, že sú zaujímavé a originálne, neodťahujú pozornosť a nerušia dej. Jednoduchý (žiaľ, áno) príbeh si bez väčšieho zaváhania plynie svojím smerom a režisérove výmysly ho robia krajším a rozprávkovejším.

Práve vizuálna stránka patrí k tomu najlepšiemu. Nečakajte však opulentnú zábavu v štýle Pirátov z Karibiku, mexický hobit má iný štýl a najmä iný (rozumej menší) rozpočet. Už úvodný prológ, ktorý svojou epickosťou odkazuje na prvé scény Spoločenstva Prsteňa, je vytvorený neobyčajne láskavo a šmrncovne. Malý čertík si veľkolepé bitky predstavuje ako bábkové divadlo, ktoré mu práve učarovalo. Jednoduché, skromné príjemné. A táto jednoduchá atmosféra pretrvá až do konca filmu. Samozrejme, že nie je tak televízna, ako Neverwhere na BBC, ani tak digitálna ako v Hviezdnom prachu. Upomína skôr na poctivú prácu so skutočnými kulisami a maskami a pokračuje v tom, čo Del Toro ukázal vo Faunovom labyrinte.

K celkovej vizuálnej štylizácii treba prirátať aj prácu s akciou, ktorá je na veľmi dobrej úrovni. Práve akcia ide režisérovi svižne od ruky a aj keď možno nie je vždy najprehľadnejšia, dobre sa na ňu pozerá, je presne časovaná a dopĺňaná situačnou komikou.

Najslabšou časťou filmu je „ľudské“ správanie sa hlavných hrdinov. Lomcovanie emóciami a najmä Hellboyovo hľadanie svojho miesta medzi ľuďmi a príšerami je skôr iba naskicované a trochu schematické. Paralelu k dialógu s chlapcom na streche domu, tentoraz tvorí popíjanie piva s Abem, a to hovorí za mnohé. Nemožno ho jednoducho brať vážne a robiť z neho hlavnú tému. Tou bola (pre režiséra a asi aj pre jeho publikum) v prvom rade zábava.

Hellboy je a asi vždy bude one man show. Je hýbateľom i najzaujímavejšou postavou. To akým spôsobom pracuje Guillermo del Toro s jeho univerzom, je však veľmi povzbudzujúce. Nachádza si priestor pre naznačenie budúcnosti (Hellboy si prestáva brúsiť rohy, vízia a proroctvo), pre tvorbu vzťahov s Liz, Abem a ostatnými a prináša na plátno fantasy verziu Dartha Vadera ☺. No a v okamihu keď sa na plátne objavil prsteň charakteristických tvarov som si uvedomil, čo som tušil počas celého filmu a čo vkladám i do tohto textu: Tento film bol prijímacími skúškami na Hobita a režisér, ktorý sa na PJ aj celkom podobá, ich urobil na jedna mínus. To je skvelé vysvedčenie a moje túžobné očakávanie hobitích filmov (a toho druhého ešte viac) prekonáva túžbu elfov po Valinore.

Hellboy II: The Golden Army (USA, 2008, 120 min.)
Réžia: Guillermo del Toro. Námet: Mike Mignola – komiks. Scenár: Guillermo del Toro. Kamera: Guillermo Navarro. Strih: Bernat Vilaplana. Hudba: Danny Elfman. Hrajú: Ron Perlman, Selma Blair, Doug Jones, James Dodd, John Alexander, Luke Goss, Anna Walton, John Hurt