|
BYZANTIUM |
BYZANTIUM |
Rozumiem, že mi neveríte, ale je to skutočne moja mama. Žijeme už vyše dve sto rokov – začalo sa to počas napoleonských vojen. Claru prinútili do prostitúcie – o pár mesiacov vykonala prvé rozhodnutie, za ktoré som jej vďačná. Ušetrila môj život a nechala ma v sirotinci. Všetko sa zmenilo, keď sa dozvedela tajomstvo večného života. Ukradla mapu na posvätné miesto navštevované tajomným božstvom sukreantom – odvtedy sme prekliate – krvou vykupujeme nesmrteľnosť. Nie, ja zabíjam iba tých, ktorí sú pripravení. Utekáme pred tajomnou organizáciou „Bratstvom,“ ktoré sa nedokáže zmieriť s tým, že ženy od devätnásteho storočia získali rovnaké práva ako muži. Neviem dokedy ostaneme v tomto meste – Clara síce otvorila nevestinec v opustenom hoteli, ale podľa mňa iba dočasne. Ja som medzitým spoznala Franka.
Neil Jordan očividne obľubuje osamelé postavy s tragickým osudom – stačí si spomenúť, ako sa Jodi Foster úzkostlivo vnárala do ulíc New Yorku s pištoľou v kabelke hľadajúc bezprávie (Niet návratu). A potom s rovnakým pocitom plazivej depresie sledovať upírsku dvojicu hľadajúcu nádej v britskom mestečku Hastings, kde by sa pod ospalým povrchom mohla odohrávať niektorá z detektívok Agathy Christie – ideálne miesto na chladnokrvnú vraždu. Literárny dojem zjavne súvisí so skutočnosťou, že autorka scenáru Moira Buffini zadaptovala vlastnú divadelnú hru s názvom A Vampire story.
|
|
Nemŕtvi v novinke Neila Jordana križujú ulice juhovýchodného pobrežia Anglicka za denného svetla na rozdiel od ostatných kolegov populárnej kultúry, čo ich zámerne približuje viac k ľuďom ako k netvorom. „Vo filme ich nazývame sukreanti a namiesto zubov používajú nechty – ocitli sa pod kliatbou: Rozhodli sa zniesť nesmrteľnosť na základe svojej minulosti. Popularita upírov vyplýva podľa mňa z ich bájneho charakteru, preto som si ich predstavoval ako temné tiene z rozprávky,“ vyjadril sa režisér o svojich hrdinoch pre magazín Vulture.
Atmosféru začarovaných princov a princezien dotvára aj prítomnosť osudovej postavy v podaní Sama Rileyho pripomínajúca Doriana Graya zo slávneho románu. Zabudnite na horory z 20tych rokov a predstavte si radšej melancholickú romantiku v Nech vojde ten pravý. Navyše v sprievode tragických, miestami desivých husľových tónov skladateľa Javiera Navaretta a čarovných kamerových záberov – ktoré okrem prístavu využívajú napríklad aj knižnicu v dublinskom Trinity College. Rovnako na mieru fabuly boli vybraté aj hlavné herecké predstaviteľky – Saoirse Ronan je často obsadzovaná ako mlčanlivé dievča s tajomstvom, zatiaľ, čo Gemma Arterton prekvapuje nielen vonkajším zjavom. Za mierne sklamanie sa dá považovať posledná pätina filmu, ktorá neponúka až tak originálne vyvrcholenie, ako by si divák želal.
|
|
Príbehy Neila Jordana sú rozprávané empaticky, city rozdávajú bez gýču a lásku bez telenovely. Skoky v dejových a časových líniách divák vníma plynulým prechodom, akoby obracal stránku napínavého románu. Okrem samoty Byzantium obsahuje mnohé režisérove staršie témy – inakosť (Hra na plač), prístavné miesta (Ondine), vzťah matky a dcéry (In dreams) - najviac ale pripomína jeho na Oscara nominovanú trilerovú klasiku Interview s upírom. K nemŕtvym sa vracia po takmer dvadsiatich rokoch. „V poslednom období boli dostatočne vyšťavení, však? Je náročné o nich znovu vzbudiť záujem,“ vyhlásil pre magazín Slant.
Jordanov nápaditý a vkusný pokus utrpel pravdepodobne najťažšiu ranu nízkym rozpočtom (vyše 8 miliónov libier) – od uvedenia v amerických kinách sa mu podarilo zarobiť len 85 tiíc dolárov (podľa informácií Box Office Mojo). Z témy, ktorá mala divákov prilákať, vyplýva aj ďalšia nevýhoda Byzantia – napriek výbornému spracovaniu zrejme zostane za chrbtom brakových sérii pre mladých.. Milovníkom Twilightu sa však Byzantium môže zdať príliš vyspelé.
Byzantium (UK, USA, Írsko, 2012, 118 min.)
Réžia: Neil Jordan. Scenár: Moira Buffini. Hrajú: Saoirse Ronan, Gemma Arterton, Sam Riley
