NECH VOJDE TEN PRAVÝ |
NECH VOJDE TEN PRAVÝ |
Padajúce vločky snehu s nádhernou hudbou Johana Söderqvista otvárajú aj ukončujú ponurú vampírsku romancu Nech vojde ten pravý (Låt den rätte komma in, 2008). V rukách švédskeho režiséra Tomasa Alfredsona opúšťa klasický hororový žáner prvoplánové bezpečie svojej škatuľky. Balansuje na rozhraní psychologickej drámy a detsky naivnej romantiky, kde presne dávkovanými strašidelno-akčnými priestrelmi dotvára podivnú severskú mystiku filmu o láske dvanásťročného outsidera Oskara (Kåre Hedebrant) a jeho upírskej rovesníčky Eli (Lina Leandersson).
Oskar neúspešne odoláva šikane zo strany spolužiakov, hromadí v sebe hnev a stále viac sa uzatvára do vlastného sveta. Doň mu jednej mrazivej noci vpadne z detskej preliezky ošuntelá Eli. V sporo odetom a čudne páchnucom dievčati Oskar nachádza jediného blízkeho “človeka”, hoci ten má upírsku podstatu. Dekadentne sa vyvíjajúce priateľstvo citlivo brnká na strunu núkajúcej sa regulérnosti lásky medzi chlapcom a dievčaťom. Eli funguje v Oskarovom živote ako jediná možná barlička v prekonávaní útrap odstrkovaného a ponižovaného indivídua. Jej nadprirodzené schopnosti zatraktívňujú bohom zabudnuté osudy ostatných obyvateľov temného sídliskového panoptika. Tí – potužovaní alkoholom a existenciálnou nevyrovnanosťou – dotvárajú bludnosť kruhu, v ktorom sa čudný mikrosvet akýchsi bizarných 70-tych rokov minulého storočia nachádza.
Snehobiela krajina po kvapkách krvi vydáva svedectvo o zverskom vyčíňaní permanentne vyhladovanej Eli. No po náruživom kriminalistickom pátraní v Nech vojde ten pravý niet ani stopy. Ťažisko filmu zostáva v silno citovej rovine dvoch maloletých spoločenských vydedencov. Dej plynie pomaly a ticho ako čerstvo padajúci sneh. Napätie graduje precízne a časovo náročne. Pointy kritických situácií dostávajú nečakaný obsah, kontrastujúci s ich dovtedajšou dejovou eskaláciou. Všadeprítomný sneh podčiarkuje ťahavú snovosť životov v ošarpaných sídliskových exteriéroch (režisér tu možno trošku zbytočne “pretiahol” aj minutáž filmu). Zákerná zločinnosť šikany ostro prebíja Elino zúfalé živočíšne zabíjanie. Chladné zlo reálneho sveta občas pripomenie Håfströmov Ondskan z roku 2003, no Nech vojde ten pravý obohacuje trestajúci nadpozemský vampírsky chtíč. Autor sugestívne narába s atmosférou - idea nenaplneného citu, odkázaného na nereálnosť jeho všeobecne prijateľného progresu, vytvára pôsobivú cirkuláciu “príbehovej krvi”, čoby nie v pravom zmysle životodarného hnacieho motora.
Herecký koncert Kåre Hedebranta a Liny Leandersson dôstojne dotvárajú ostatní filmoví protagonisti zmietajúci sa v zakapávajúcom ovzduší, kde sú ich dni skôr či neskôr spočítané. Oskar drží v rukách tromfy života ukoristené z moci nemŕtveho záhrobia. Explikácia Elinho pozemského života absentuje. Pudovo poletuje mestom ako anjel pomsty. Život sa deje tu a teraz - bez zbytočného odôvodňovania a relevantnej príčinnosti…
Låt den rätte komma in (Švédsko, 2008, 114 min.)
Réžia: Tomas Alfredson. Scenár: John Ajvide Lindqvist. Kamera: Hoyte van Hoytema. Strih: Dino Jonsäter, Tomas Alfredson. Hudba: Johan Söderqvist. Hrajú: Kåre Hedebrant, Lina Leandersson, Per Ragnar, Henrik Dahl, Karin Bergquist, Peter Carlberg, Ika Nord, Mikael Rahm