6.0

Filmová recenzia

Maličký neurotický Newyorčan, ktorý skrýva svoje neurózy i talent za obrovské okuliare, svoj rovnako obrovský nos vytrvalo pichá do nových tém. Jeho sarkastické odhaľovanie právd a "právd" si našlo pravoverných na celom svete. Najnovší film o cirkuse vo filmovej brandži mal byť ďalším fenomenálnym kúskom. Film, ktorý nik iný ako Allen točiť nemôže. Film, ktorý Woody Allen natočí aj po slepiačky. Žiaľ, stalo sa.

Zápletka je jednoduchá a pritom geniálna. Príbeh neurotického (akého iného) režiséra Vala Waxmana, ktorý len zúfalo spomína na svoju slávu dostáva nové impulzy. Jeho bývala manželka Ellie mu ponúkne skvelú šancu v podobe veľkého filmu. Stačí jediné, odviesť svoj štandard a otvoriť si dvere späť do ligotavej spoločnosti. Val sa snaží. Veľmi sa snaží. Pokúša sa prehltnúť to, že jeho veľká láska dala prednosť arogantnému majiteľovi filmových štúdii, snaží sa prehltnúť to, že jeho sok je mu šéfom. Snaží sa premôcť úzkosť, že opäť zlyhá. Snaží sa, ale sebe utiecť nemôže. V predvečer prvého filmovacieho dňa ho postihne psychosomatický šok: oslepne! Zdalo by sa, že pre režiséra je to koniec, ale chyba lávky!

Spiknutie najbližších vytvorí okolo slepého režiséra ochrannú vrstvu a začína sa točiť najneuveriteľnejší projekt v dejinách Hollywoodu. Woody Allen sa dostáva k svojím obľúbeným slovným prestrelkám, konverzačným fórom a inteligentným narážkam. Žiaľ, musím povedať, že ak slogan hovorí o trafení sa do čierneho v tme, tak potom veľa výstrelov letelo mimo. Netvrdím, že ide o nudnú komédiu, netvrdím, že herci hrali zle (veľmi sa mi páčila Téa Leoniová v roli Ellie), no veľká časť potenciálnu jednoducho zostala mimo dosahu bielej paličky. Hollywood Ending si necháva čas na starostlivé vysvetlenie pozadia a keď končene príde na rad hlavná zápletka nestačím sa diviť: filmové gagy typu Allenova ruka na mohutnom poprsí komentovaná slovami "polštářek ne, ďekuji...", respektíve "ktoré hodiny?....tamtie...ktoré?....tamtie..." nie sú zlé, len ...na Allena nie sú ani dosť dobré. Nebyť niekoľkých trefných (a vtipných) narážok na Hollywood, na film a koniec koncov aj na seba, tak by som považoval tento film za skutočne nevydarený. Nehovoriac o doslova násilnom intermezze o neposlušnom synovi, ktoré mi pripomenulo najhoršie filmy Stevena Segala.

Názov filmu priam provokuje rýpnuť si a cimrmanovsky sa opýtať, či ten povestný slepec bol na javisku, alebo v hľadisku, respektíve ako je to s tým koncom v Hollywoode. Zaujala ma však iná časť. Pointa príbehu je od začiatku jasná. Kedysi talentovaný režisér "vďaka" oslepnutiu natočí strašnú zlátaninu, ktorá prepadne. Celý film bolo jasné, že snímka nakoniec uspeje, a ja som bol zvedavý, kto tento punc kvality vyrazí. Pokiaľ ide o film, v ktorom ide režisérovi viac ako o prvoplánovú zábavu, tak potom bude táto výpoveď veľmi zaujímavá. Aj táto skutočnosť, rovnako ako (ne)komediálna stránka snímky ma zaskočila. Producenti povedali fuj, diváci povedali fuj, kritika povedala fuj. Záchrancom sa stali Európania, konkrétne Francúzi, ktorí vyhlásili film za "klenot roka". Zaujímavá "pocta" Európe najmä v súvislosti s návštevou Allena v Cannes.

Nezostáva mi nič iné len ako dúfať, že slepota je skutočne psychosomatického pôvodu, a že pominie. Ak nie, bolo by to veľké prekliatie celebrít, keby sme sa už nedozvedeli o svete všetko čo chceme vedieť.

Hollywood Ending (USA, 2002, 99 min.)
Réžia: Woody Allen. Scenár: Woody Allen. Kamera: Wedigo von Schultzendorff. Hudba: Red Evans. Hrajú: Woody Allen, George Hamilton, Téa Leoni, Debra Messing, Tiffani-Amber Thiessen, Treat Williams, Mark Rydell.