6.0

Filmová recenzia

Zdá sa , že Bulharsko znovuobjavujú nielen turisti, ale aj filmoví tvorcovia. Práve do tejto krajiny nás totiž zavedie koprodukčná snímka List do Ameriky, ktorá nám ponúka pohľad na realitu života v súčasnom bulharskom veľkomeste, na biedu tamojšieho rázovitého vidieka, ale aj porovnanie s americkým životným štýlom, zamyslenie sa nad skutočnými hodnotami a to všetko podfarbené východnými filozofiami.

Príbeh priateľov filmára Kamena a spisovateľa Ivana, sledujeme očami druhého spomínaného protagonistu. V skratke k deju. Kamen kedysi dávnejšie odišiel hľadať štastie do Ameriky, Ivan v Sofii dostáva o jeho osudoch a myšlienkach správy prostredníctvom videozáznamov. Sám sa však ťažko vyrovnáva s odchodom priateľa, navyše stojí kdesi na prelome vlastného života, nevie, ktorou cestou sa vybrať. Do tohto jeho duševného chaosu zrazu zasiahne ako blesk z jasného neba telefonát - Kamen v Amerike mal autonehodu, leží v kóme v nemocnici. Rozhodne sa teda odcestovať za ním za oceán, avšak byrokracia úraduje, víza sa mu získať nepodarí. Volí teda náhradnú formu ako vzkriesiť kamaráta, zapne video, snaží sa mu vysvetliť svoje myšlienky a hlavne - zaspievať pieseň, o ktorej sa v Bulharsku stáročia traduje, že má moc vzkriesiť mŕtvych. Lenže nespomenie si ani na slová, ani na melódiu. Rozhodne sa teda ísť pesničku hľadať. Máme tu typický motív východných filozofií, cesta za poznaním, ktorá má priniesť pochopenie, nájsť zmysel života, pokoj duše. Oná cesta je totiž nielen hľadaním piesne, ale pre Ivana aj hľadaním seba samého.

Najzaujímavejšou časťou filmu je Ivanov výlet do bohom zabudnutej bulharskej horskej dedinky. Vyberie sa sem autostopom a cestou stretáva rôzne zaujímavé postavičky. Každá z nich ho svojím konaním alebo osudom zasiahne, každá ho posunie o krok vpred k poznaniu. Na vysvetlenie - v horskej dedinke má bývať Kamenova babička, ktorá hľadanú pieseň oboch priateľov kedysi dávno naučila. Ivan celé panoptikum navýsosť prostých ľudí navyše nakrúca videokamerou. Táto dokumentárna časť o chudobnom živote v krásnej prírode hôr, s rázovitými obyvateľmi, ich kultúrou, zvykmi, ale aj poverami, mi pripomenula moje vlastné cesty po podobných dedinkách na najvzdialenejšom východe Slovenska, priamo na ukrajinských hraniciach. Obyvatelia „civilizovaných" veľkomiest tu občas žasnú nad prostotou ľudu, nad ich jednoduchým spôsobom života, myslenia, zato však mimoriadne čarovných s celou svojou otvorenosťou a poverčivosťou. Niečo podobné zažíva aj náš hrdina. My spolu s ním spoznávame starenky, ktorých osud skutočne nebol závideniahodný, ale aj mladú ženu žijúcu v horách v podstate nedobrovoľne, či tvrdo pracujúceho, predčasne zostarnutého mladíka túžiaceho po láske. V podstate zisťujeme, že všetci sú osamelí v dave ľudí. Presne tak sa cíti aj Ivan a presne tak sa cítil Kamen v Amerike, čo sme sa dozvedeli z jeho videolistov kdesi na začiatku filmu.

Nuž, kde je teda problém snímky? Všetky „hlboké" pravdy o živote, jeho zmysle, o osamelosti, potrebe lásky a priateľstva, sú nám podsúvané príliš polopatisticky a vyznievajú, mierne povedané, trošku trápne. Navyše všetko akosi speje k porovnaniu západneho spôsobu života s východným pokojom a k spojeniu oboch svetov. Navyše scény sú akosi priveľmi predvídateľné, žiadne prekvapenie sa nekoná, stane sa presne to, čo očakávame a v podstate od začiatku vieme ako sa celý film skončí. Záverečná happyendová scéna, ktorá sa odohráva už v Sofii a v Amerike, však predčí azda všetky neželané očakávania.

Aby sme však ešte spomenuli nejaké tie pozitíva. Celkom zaujímavá a netradičná je v Liste do Ameriky kamera. Nie že by bola ktovieako prevratná, avšak isto stojí za povšimnutie prelínanie skutočnej kamery a amatérskych záberov prostredníctvom videonahrávok. Napríklad Kamena a vôbec New York divák spoznáva iba prostredíctvom amatérskych digitálnych nahrávok. Pokiaľ ju v ruke drží Ivan, máme ešte možnosť porovnať vlastné vnímanie udalostí, osôb, krajiny s tým jeho. Nuž a pre našinca bažiaceho po spoznávaní kultúry a histórie iných národov, určite zaujme možnosť oboznámiť sa s bulharským folklórom. Cesta za poznaním sa môže uskutočniť aj v bulharských horách, možno k nemu prispeje aj roadmovie List do Ameriky.

Pismo do Amerika (Bulharsko-Maďarsko-Holandsko, 2001, 90 min.)
Réžia: Iglika Triffonova. Scénar: Iglika Triffonova. Kamera: Rali Ralčev. Hudba: Milčo Leviev. Hrajú: Filip Avramov, Ana Papadopulu, Petar Antonov, Andy Barret, Joreta Nikolova, Krasimir Dokov, Maja Novoselska, Valentin Gošev, Ljubov Ljubčevová, Jordan Bikov, Ioširo Terazzono.