GRAN TORINO |
GRAN TORINO |
Ak by existovalo americkou vládou detailne predpísané strihanie nechtov na malíčku ľavej nohy, vedzte, že duchovne úbohý a rasovo neznášanlivý starec Walt Kowalski, by sa venoval takémuto rituálu za zvukov hymny a svitu sviec. Kórejský vojnový veterán zlomený zo straty manželky a umelo udržiavanej lásky svojich detí a vnúčat, žije vo štvrti takmer výhradne obývanej ázijskou komunitou Hmongov. Nenávidí ich neupravené trávniky, rozbité strechy a neamerické automobilové značky. Sám pracoval výhradne pre Ford a jeho srdcovou záležitosťou, je večne garážované a leštené Gran Torino z roku 1976.
Walta Kowalskeho vynikajúco stvárňuje samozrejme sám Clint pomaly bez toho, aby pohol svojou takmer 79-ročnou brvou. Pohybuje sa hrozivo pomaly, ako vysušený statný topoľ s vždy nabitou pištoľou po ruke (len pre prípad obrany, bez nevraživého užitia). Spoločnosť mu robí pes Daisy, spomínané Gran Torino, slušne zásobená dielňa, plechovice piva a štátna vlajka. Silu vôle za každú cenu držať pokope nenabúra ani pripomenutie jeho veku prostredníctvom narodenín, na ktoré (netaktne) dostane od syna lapač predmetov z políc, kam nedočiahne, či telefón od nevesty s extrémne veľkými číslicami. Plus nechýba sada pôsobivých letákov, ako príjemne stráviť jeseň života v starobincoch. Kašle síce krv, no kašle aj na vlastnú rodinu. Zaujímavejšia je tá susediaca, so starou nevrlou babkou pľuvajúcou enormnejšie "chrachle" než tie jeho... Jej vnúčence Thao a Sue Walta postupne oboznamujú s hmongským svetom zvykov, duchovnej čistoty a bezbrehej štedrosti.
Eastwoodovo Gran Torino je neuveriteľne príjemne pozerateľná a pritom pedantne nakrútená dráma. Hoci toto označenie len obaľuje rôznorodú zmes žánrových nuáns, ktorými sa režisérovi podarilo udržať sviežosť príbehu a neskĺznuť do priamočiareho dramatického pátosu s prvoplánovým protirasistickým posolstvom. Rasový podtext mnohých vtipne pointovaných situácií pre človeka so zdravo vyvinutým zmyslom pre odstup, humor a nezaslepeného primitívnou nenávisťou, či slepým obdivom voči tomu-ktorému spomenutému národu, je príjemne žblnkotajúcim potôčikom, na ktorom Clint Eastwood hravo stavia pevné mosty dialógov.
A keď sa „pán topoľ“ naštve priveľmi, že by plátno jeho výbuch neunieslo, zkreše sa Waltova reakcia do jedného znechuteného, no veľavravného, psieho zavrčania. Vrčí v humorom iskriacej scéne. No fiktívny kohútik odisťuje v napätých stretoch s mladými gangstrami. Bez reakcie zostáva hlavne pri rozhovoroch s kňazom Janovichom (Christopher Carley), pretože Boh mu do jeho života akosi nezapadol. Podobne ako ruka zákona, ktorú doslova ignoruje.
Vo filme sa cez nablýskané Gran Torino staré rany otvárajú, aby sa vyčistili, prehodnotila sa podstata potreby ich znovupripomínania, či prípadného odvrhnutia zo života v prítomnosti. Je to možno aj akýsi návod, ako bez nazbieraných predsudkov nestrpčovať existenciu druhým. Ako vládať vyťažiť z vlastných neblahých skúseností a predať niečo skutočne kvalitné zo svojho vlastného jadra, ktoré kdesi pri zbere spomienok, už takmer stratilo šťavu a chuť radovať sa zo života.
Gran Torino (USA/Austrália, 2008, 116 min.)
Réžia: Clint Eastwood. Námet: Dave Johannson, Nick Schenk. Scenár: Nick Schenk. Kamera: Tom Stern. Strih: Joel Cox, Gary Roach. Hudba: Kyle Eastwood, Michael Stevens. Hrajú: Clint Eastwood, Christopher Carley, Bee Vang, Ahney Her, Brian Haley, Geraldine Hughes