Slovenská študentka dokumentu prichádza s vizuálne podmanivým filmom

Fanúšikom slovenskej filmovej tvorby by meno Barbora Sliepková nemalo byť úplne neznáme. Na minuloročnom MFFK Febiofest získala hlavnú cenu za svoju krátkometrážnu bakalársku snímku O sestre. Dokumentárna esej sa zameriava na mladé dospievajúce dievča, sestru samotnej autorky, ktoré sa kvôli strachu nie je schopné zaradiť do spoločnosti. Podľa poroty išlo o „jedinečný, intímny, citlivý, umelecký pohľad do duše mladého dievčaťa, ktoré bojuje s vlastným strachom a ostychom“.

Na tohtoročnom Febiofeste prezentovala pred širšou verejnosťou svoj nový, pripravovaný celovečerný projekt Čiary. Dokumentárna snímka zatiaľ nie je dokončená, Sliepková ju predstavila v podobe krátkej upútavky v sekcii Works in Progress. Už tá však vypovedá o celkovej nálade, vizuálnej originalite a kráse pripravovaného filmu. Čiary by mali byť akousi veľkomestskou symfóniou. Elektrické drôty a paneláky sa tu stávajú možnosťou pre rozohranie vizuálnej poézie, nie prostriedkom pre lacné moralizovanie. Autorka však zároveň vstúpi do interiéru a životov jednotlivých obyvateľov, tvoriacich dušu mesta. Bude sledovať ich každodenné tragické i komické trápenia i intímne chvíle.

Jej teaser na mňa zapôsobil mimoriadne pozitívnym dojmom. Dokazuje, že slovenská dokumentaristika rodí stále nové a nové talenty s citom pre prostredie a vizuálnu stránku filmu. Zároveň však aj u tejto generácie vidíme neutíchajúcu snahu reflektovať problémy vylúčených komunít a obyvateľov.