NOVO

Inšpiračný zdroj režiséra a scenáristu Jean-Pierre Limosina je viac než zrejmý. Memento Christophera Nolana je nesporne geniálnym dielom, ale nie len pre svoju námetovú originalitu, ale hlavne pre scenáristicko symbióznu formu. Forma, respektíve filmová reč použitá pri Memente, rozpráva viac ako príbeh sám. Nolan dokázal naplno využiť námet a natočil tak skvelý a nezabudnuteľný film. Netuším s akou motiváciou sa do svojej práce púšťal Limosin, ale výsledok by sa dal zhrnúť do jednej vety: „Stratíš pamäť a vytiahneš penis“. Jeho hrdina sa chová úplne nezaujato, nemá žiadny charakter, motiváciu či ciel. Rovnako ako sa film ťahá z minúty na minútu, prechádza Graham nezaujímavým príbehom. Po celkom slušnom úvode, kedy si divák začína postupne uvedomovať, že s Grahamom nie je všetko úplne v poriadku, sa film uberá smerom lacnej a prázdnej sexuality. Skákanie z jednej nudnej scény do druhej. Scenár sa úspešne vyhýba pútavosti, príbehovosti a svoje postavy posúva ako figúrky po šachovnici.

Chabé dialógy a scenár sa snaží zachrániť nervózna, detailná kamera Juliena Hirscha a zvláštna strihová skladba. Škoda len, že snaha o navodenie Grahamových pocitov pomocou formálnych hrátok vyšla vďaka nulovej dejovosti úplne nazmar. Logika dostala tiež na frak a to o niečo viac, ako pri Memente. Myslím si ale, že "logika" artovo zameraných tvorcov, až tak netrápila. Prichádzajú však na rad otázky, čo vlastne chcel autor svojim dielom povedať. Že trpieť stratou pamäti znamená mať dostatok nezáväzného a najlepšie nie úplne štandardného sexu (zub v pošve a pod.)? Na nič iné som totiž napriek urputnej snahe neprišiel. 

Fešácky, hlúpučko pôsobiaceho Grahama stvárnil španielsky herec Eduardo Noriega (Tesis). Bol ale natoľko nevýrazný a nudný, že do hereckého popredia filmu miesto neho prenikli charizmatická Anna Mouglalis (že by nová Audrey Tautou?) ako fetišizmom nabitá Irene a sexom posadnutá Nathalie Richardová v úlohe šéfky Sabine.

Novo sa tvári ako vážna mierne umelecká snímka. Skutočnosť je taká, že aj Európa má svoje filmové omyly a prešľapy, na ktoré je lepšie zabudnúť. Škoda, že sa na mňa na chvíľu nepreniesla Grahamova choroba, vychádzal by som z kina usmiaty a v dobrej nálade..