ŠKOLA RO(C)KU

Dewey Finn žije rockom telom a dušou. Nie je to pózer s odhalenou hruďou a vlnivými bokmi a ani čierny démon s piercingom v zadku. Je to taký rocker s postavou Meatlofa a dušou kapelníka z miestneho bandu odnikiaľ z Hlohovca (alebo z hociktorej inej garáže v hociktorom meste sveta). Práve jeho zanietenie pre skutočnú podstatu koncertovania a pre jeho plné prežívanie vystúpenia (hádzanie sa do publika je nutnosť) ho katapultuje z kapely, ktorú kedysi zakladal do školy, ktorú nechápe.

Jednak nechápe nutnosť učenia, a jednak nechápe stupídne školské pravidlá. Ponechajme bokom klišoidnú predstavu o elitnej škole, ktorá vládne tvrdými pravidlami a pozrime sa radšej na rodiacu sa zábavu. Pokiaľ by celá zábava pozostávala v štýle Policajta zo škôlky, bolo by toho pomerne málo. Obrovskou výhodou tohto filmu je však jeho hlavný predstaviteľ. Jack Black nemá problém hrať rockera, pretože ním jednoducho je. Je to cítiť v scénach kde imituje klasické rockerské úlety (obzvlášť sa mi páčili široké nohy, a váľanie sa po pódiu) a v momente keď vystúpi na stage v šatôčkach a la ACDC, je pocta dokonalá.

Film sa veľmi nepokúša o myšlienkové posolstvo slobodnej školy, alebo skutočných ľudí na pozíciách učiteľov, skôr túto tému sympatickým spôsobom odsúva do pozadia a vyhýba sa tak zbytočným klišé. Diskusia učiteľov v jedálni ("nie sú to slová nejakej pesničky? Určite nie...") je toho krásnym dôkazom. Asi od začiatku bolo jasné, že film stojí a padá s hubou. Žiaľ naozaj stojí a i trochu padá. Autori sa nerozhodli ísť cestou notoricky známych klasík a subjektívne vzato, bola to asi chyba. Ako dôkaz mi stačí jedna scéna, kde Finn skladá kapelu zo svojich žiakov tým, že im dáva party z jednej notoricky známej rockoviny (teď sem to zapomněl :) , že by Deep Purple?). Jej energia je silnejšia než všetky ostatné performance.

Zaujímavosťou je aj vypointovanie filmu. Samozrejme, každému divákovi je jasné, že cesta skrz nástrahy vedie do finálového súboja (aj keď je ta cesta trochu pridlhá a občas i rockersky povedané "bez gulí"), ale finálna pesnička proste nie je ten správny rock and roll. Finále tak vlastne prichádza až v prídavku v podobe záverečnej skúšky. Tam je naozaj čo to k počutiu, ale i k usmiatiu.

Zvláštny herecký part zahral Finnov spolubývajúci. Zatiaľ, čo v prvej časti bol tak dokonale šedý a nevýrazný, že lepšie to už ani nešlo ("Ned, nenechaj sebou manipulovať!"), v druhej časti jeho charakterového vývoja (áno od buchnutia dverí) som si uvedomil, že Ned zostáva nevýrazný a šedý a to aj vtedy, keď už taký nemá byť...

Celkové hodnotenie Školy rocku je nakoniec veľmi rozporuplné. Po výbornej úvodnej sekvencii, (áno opäť niekto urobil veľmi zaujímavé titulky) prichádza pokľudné tempo, ktoré vás pár krát zabaví, ale nikdy nestrhne. Vo finále si poviete, že "neni to špatný, ale mohlo tu být i líp" a pokojne odídete domov. Je to vlastne taký znesiteľný popík, ale rokec to teda nie je.

School of Rock (USA, 2003, 106 min.)
Réžia: Richard Linklater. Scenár: Mike White. Kamera: Rogier Stoffers. Hudba: Craig Wendren, Randall Poster. Hrajú: Jack Black, Joan Cusack, Mike White, Sarah Silverman, Joey Gaydos Jr., Maryam Hassan, Kevin Clark, Rebecca Brown, Robert Tsai