WILLIAM TELL

Filmové adaptácie Rossiniho opery a legendy William Tell prešli kino a televíznymi variáciami a evolúciou. Zdá sa, že od posledného žmýkania zdrojového materiálu to už je nejaký piatok, pretože do kín napochodoval ostrieľaný Švajčiar s kušou, ktorá nikdy neminie a ambíciou odštartovať novú akčnú sériu.

„Tucet“ naštvaných Švajčiarov

Pri zmienke o Williamovi Tellovi sa asi každému v mysli vynorí ikonická scéna s kušou a jablkom, ktorá, samozrejme, nechýba ani v čerstvej reinkarnácii pôvodnej legendy a operného diela. Tell zahraný v najnovšom spektákli spotrebného režiséra Nicka Hamma Claesom Bangom (Severan, Štvorec) zavesil drancovanie pohanských krajov na klinec a rozbehol so svojou rodinkou farmárčenie a lov diviny.

Ako to už býva zvykom, do idylky v tieni švajčiarskych štítov hodí vidly rakúska artistokracia a Tell musí oprášiť rytierske návyky, patetické príhovory o slobode a najmä kamošku kušu. Tell spočiatku ako archetyp hrdinu, ktorý chce mať pokoj od násilia a vojen zatvára oči pred nadvládou Rakúšanov, no postupne mu vzdorovitosť roztopí revolučný zápal a postaví sa despotickému kráľovi s tvárou Bena Kingsleyho.

Tell tak v duchu slávnejších klasík o tímovkách poskladaných z antihrdinov, zbojníkov a desperátov dáva dokopy partičku, ktorá sa nebojí rozkopnúť vráta na rakúskych sídlach a povykrúcať v boji zmäteného nepriateľa.

Ochotnícky pokus o dobovú melodrámu

Začnime pozitívami, čo bude rýchlovka. Hlavným ťažiskom nového Tella je bezpochyby vizuál, ktorý stojí a padá na krásnych švajčiarskych exteriéroch, rozľahlých zelených pláňach a dedinách a rekvizitách, ktoré dýchajú scénografickým a remeselným umom. Paradoxne, keď Hamm vyrukuje s počítačovými trikmi oproti staromilsky vystavaným scénam pôsobia rušivo a smiešne lacno.

Akýmsi leitmotívom Hammovho Tella je veľké chcenie: Tell chce vyrozprávať veľkú osudovú melodrámu, chce byť epický, chce odštartovať novú akčnú sériu a chce taktiež v mantineloch dvojhodinového celovečeráku predstaviť asi tak 15 charakterov. Hamm skrátka chcel predstaviť niečo veľké a masívne. Namiesto toho pomiešal, v duchu varenia psíčka a mačičky, ingrediencie známych blockbusterov a hitov minulosti. Kde tu hodil za omrvinku Rob Roya, inde zase poriadne okorenil fatalistickými príhovormi ako vystrihnutými zo Statočného srdca.

Paradoxne Hammovu snahu o bombastickosť a komplexnosť staronového sveta ťahá ku dnu ako betónová čižma tsunami ambícií, ale aj nedotiahnuté detaily. William Tell tak dramaturgicky zhorel ako pochodeň, čo sa prejavuje na školáckych chybách. Niektoré scény na seba absolútne nenadväzujú, postavy sa v jednotlivých scénach náhodne zjavujú a miznú a celkovo tak snímka pôsobí ako nedovarený ochotnícky pokus o dobovú melodrámu.

V prvom rade treba päťkrát podčiarknuť, že rozvláčnosť a scenáristické vajatanie robí z nového Williama Tella ťažko stráviteľnú a nudnú jednohubku, v ktorej dokonca aj kultová epizódka s jablkom pôsobí ako úmorná dvanásťhodinová šichta v bani.

William Tell (UK/Taliansko/Švajčiarsko/USA, 2025, 133 min.)
Réžia: Nick Hamm. Scenár: Friedrich Schiller, Nick Hamm. Hrajú: Jonathan Pryce, Ben Kingsley, Jonah Hauer-King, Golshifteh Farahani, Rafe Spall, Claes Bang, Connor Swindells ...