EDI

Na prvý pohľad by vás životný príbeh Ediho a jeho kumpána nemusel vôbec zaujímať. Resp. vám môže pripadať natoľko obyčajný a rádový, že by vlastne nestál ani za sfilmovanie. Lenže Edi a Jurek sú dvojicou bezdomovcov, ktorí nemajú vôbec na ružiach ustlané, a predsa sa im darí prežívať na predmestí poľského veľkomesta. Zdieľajú rovnaký osud, no sú obaja odlišní. Edi je starší, ostrieľanejší, no pri pohľade na jeho chladničku či vzťah k novonájdeným knihám zistíte, že ho príroda obdarila dostatočnou dávkou rozumu, ktorú neváha ďalej zdieľať pri svojich mĺkvych potulkách mestom alebo v tme svojho príbytku. Jurek je však človiečik iného charakteru - neustále sa zajakáva, vypytuje sa Ediho na drobnosti a pod pojmom šťastný život si predstavuje (okrem iného) aj tri neustále zapnuté televízory.

Ich životný rytmus a nasadenie sa príliš nemení. A v závislosti od svojich charakterov si vybudovali aj vzťah k životu - Jurek by najradšej celý deň preležal v posteli a polemizoval o tom, prečo sa nestal aj on bohatým. Edi však svoju pozíciu akceptuje a berie ju vážne - v skutočnosti sú jeho dni naplnené budením Jureka, úpenlivým hľadaním šrotu či iných zbytkov v ľudských obydliach a napokon i ťažkými kilometrami do zberne surovín, odkiaľ už majú iba na skok do krčmy. A v šere svojho skladu na dvojici rozheganých postelí nesníva do prázdna, ale vzdeláva sa vo víre svetovej literatúry, pričom mu učaruje najmä Rómeo a Júlia.

Ich život by mohol pokojným tempom pokračovať až do smrti jedného z nich, lenže o tom by sa len ťažko dal rozprávať citlivý a výborný film. Kolorit poľských bezdomovcov totiž okoreňuje raz za čas dvojica Bratov, ktorá má pre šikovnejších z nich zaujímavý kšeft. Zatiaľ čo sa Malý prerátal a napokon skončil v nemocnici či za výdatných nadávok vlastnej ženy i na cintoríne, vzdelanému Edi pripadla iná úloha. Bratia totiž nemajú iba problém so svojím nelegálnym obchodom chľastu či s nevyspytateľným Cigáňom, ktorý im alkohol predáva, ale aj so svojou sestrou. Tá dovŕšila maturitný vek a s ním spojenú dvojicu problémov - životnú skúšku na pôde školy i citovú vyprahnutosť, ktorú sa snaží riešiť sexuálnymi zážitkami. Bratia však potrebujú jedného dňa odcestovať mimo mesta na väčší záťah, a tak sa rozhodnú riešiť oba problémy naraz - zavolajú Ediho do ich baráku, aby slečnu doučoval poľskú literatúru a zároveň ju postrážil...

Lenže večer nevyjde najlepšie, slečna otehotnie a dvojica bezdomovcov má zrazu po chlebe. Ediho život sa otočí iným smerom...

Zo začiatku sa môže zdať poľský počin ovenčený nejedným ocenením svetového festivalového publika či poroty ako zaujímavá etuda zo života bezdomovcov. Neskôr sa dokonca rozšíri do rozmeru poľskej periférie, v ktorej sledujeme viaceré ľudské osudy - bezdomovci sa chcú len dobre najesť a napiť, páni bratia tiež nechcú do smrti načierno predávať vodku, ale radi by si otvorili vlastný obchod a slečna s prezývkou Princezná túži po láske ako každá iná slečna v jej veku. Samotný osud a rozličné túžby hlavných protagonistov chceli, aby sa životné línie všetkých stretli... Lenže hoci sledujeme po kúskoch mozaiku viacerých rolí, centrum pozornosti sa neustále obracia na Ediho...

A hoci snaha viacerých zúčastnených môže byť zaujímavým prvkom sledovania filmu, je to práve chudák Edi, ktorý si získava najväčšiu pozornosť. Kto vlastne je? Aký vlastne je? A k čomu môžeme zaradiť neustále sa opakujúce skoky do daždivého jazera? Samotný Edi nám však podobne ako iným aktérom tohto príbehu veľa nepovie, občas precedí cez zuby životnú myšlienku či vetičku viažucu sa k deju, ale inak väčšinu času mlčí a necháva rozprávať iných a najmä režiséra tohto príbehu. Tajomná postava Ediho sa tak čoraz viac transformuje na magnet príbehu a jeho konanie sa stáva centrom pozornosti. Lenže hoci je väčšina deja jeho výsledkom, my ako diváci sa o to úpenlivejšie snažíme pochopiť, prečo Edi robí veci presne tak, ako ich na plátne vidíme. Možno by sme predsa len nemali žiť naše životy tak, ako sú predpísané... Možno by sme si ich mali občas zmeniť alebo nechať si ich zmeniť.

V tomto filme sa každý snaží nájsť svoje šťastie alebo si to aspoň myslí. Edi je na tom úplne rovnako, no v akejkoľvek chvíli si nemôžeme byť istí, že všetko skutočne dopadne dobre alebo aspoň tak, ako má. O filme si môžete myslieť, že sa vám snaží ukázať svoj vlastný život a presvedčiť vás o tom, že by ste vlastne mali byť spokojní s tým, čo máte. Presne tak to robí režisér, každý z jeho výborne zvolených hercov i prostredie, do ktorého príbeh zasadil.

Nie je to príbeh sociálne dramatický, ani tragikomický či srdcervúci. Je jednoducho vyrozprávaný, nebojí sa vážnych momentov (pri pochode Bratov do skladu Ediho po neúspešnom strážení Princeznej budete zadržiavať dych a len potajomky kráčať po skončení scény k Edimu, aby ste zistili, čo sa vlastne po jeho strete s Bratmi stalo), rovnako však neodsúva na vedľajšiu koľaj ani milý humor (zo života ústrednej dvojice, bezdomovcov, ale aj ďalších charakterov - napríklad Bratov, ktorých vyjadrovacie prostriedky potešia vďaka porozumiteľnej Poľštine aj slovenské ucho, najmä keď sú gangstri patrične vytočení a vo vzduchu lietajú samé "kurvy"). Je až neuveriteľné, že v tejto časti Európy vznikol taký krásny príbeh... A v tom momente trošku smutniem a pýtam sa, že prečo sme nemohli Ediho alebo jeho variáciu, či podobne kvalitný príbeh natočiť aj my...

Posolstvo filmu môžete nájsť v motte : "Treba i naďalej žiť tak ako doposiaľ a objavovať aj životy druhých" - napríklad poľského bezdomovca Ediho, ktorého príbeh za zhliadnutie jednoznačne stojí.

Edi (Poľsko, 2002, 97 min.)
Réžia: Piotr Trzaskalski. Scenár: Wojciech Lepianka, Piotr Trzaskalski. Kamera: Krzysztof Ptak. Hudba: Wojciech Lemanski. Hrajú: Henryk Golebiewski, Jacek Braciak, Jacek Lenartowicz, Grzegorz Stelmaszewski