TRÓJSKA VOJNA

V tom čase, kdesi na Olympe, bohyňa sváru, ktorá sa chcela pomstiť svojim kolegyniam ukradla jedno z troch vzácnych zlatých jabĺk, ktoré kedysi získal Herakles, vyryla naň slová: "Tej najkrajšej" a hodila ho medzi bohyne. Naraz po jablku siahli tri kandidátky na miss Olymp: Héra, manželka Dia, Aténa bohyňa múdrosti a Afrodita bohyňa lásky. Keďže sa (pochopiteľne) nedohodli, rozhodli sa vybrať si nestranného sudcu - Parisa.

Nestranný sudca je dobrá vec, ale dôležité je získať si jeho nestrannosť :). Každá ponúkla "tučnú" protihodnotu pre žiaduci verdikt. Héra vládcovstvo vo veľkej ríši, Aténa vojvodcovstvo neporaziteľného vojska a Afrodita najkrajšiu smrteľníčku za ženu. Kto vie, čo by ste si vybrali vy, fakt je že Paris si vybral Afroditu. A vlastne Helenu, na ktorej sa bohovia i ľudia svorne zhodli, že je najkrajšou ženou na svete. Nie náhodou som použil spojenie "tučná" protihodnota. Dnešní porotcovia na MISS čohokoľvek by iste Helenu, a koniec- koncov ani Afroditu, nenominovali ani do okresného kola. Jednoducho dnešná móda je nenormálne vychudnutá oproti tomu, čo sa páčilo Grékom. Späť k mýtu: Paris si zvolil Afroditu a tá mu ponúkla Helenu. Drobný zádrhel, že Helena je zákonná manželka spartského kráľa - nikomu nevadil. Vtedy...

Afrodita zariadila príchod Parisa - ktorý medzitým získal späť štatút trójskeho princa - do Sparty a stretnutie s Helenou. Dvojica sa do seba zaľúbila a utiekla do Tróje. Paris stihol zo sebou zobrať aj štátnu pokladnicu...

Menelaos, spartský kráľ a Helenin manžel nemohol nekonať. Keď Paris nechcel vrátiť, čo mu nepatrilo, obrátil sa Menelaos na svojho brata Agamemnóna, kráľa Mykén. Agamemnón vďaka svojmu bohatstvu a armáde bol prirodzeným lídrom Achájcov, teda Grékov žijúcich v jednotlivých mestských štátoch.

Keďže pokusy o mierovú cestu zlyhali, začali Achájci zhromažďovať vojsko. Prístav Aulide sa zaplnil 1186 loďami, na palube ktorých sa stlačilo okolo stotisíc mužov (všetci si iste pamätáte na ten záber z prvého teaseru). Napriek tomu nebola trestná výprava kompletná. Do jej plného stavu chýbalo niekoľko dôležitých mien, medzi ktorými vysoko vyčnievali dve. Odyseus a Achiles. Itacký kráľ Odyseus bol výborný lukostrelec a ani v boji muž proti mužovi sa nestratil, no jeho najväčšou zbraňou bola pružná myseľ a príslovečná ľstivosť. Rokovaniam pomáhal, ale do vojny sa mu (pochopiteľne) nechcelo. Simuloval šialenstvo až ho Agamemnón prekukol a "naverboval". Odyseus túto námahu splatil hneď obratom, pretože našiel a odhalil Achilla, ktorého matka skryla medzi ženy. S týmito dvoma hrdinami mohla vojna začať.

Dvojnásobná sila spojených gréckych kmeňom, ktorým vojvodili Achájci sa priplavila na lodiach k Tróji. Vojna o Tróju bola nielen vojnou ľudí, ale i bohov. Afrodita a Apolón stáli na strane obliehaných, útočníkom pomáhala najmä Aténa. Lode sa knísali pri brehu, no žiadne z útočníkov sa nehýbal smerom dopredu. Účinkovalo totiž mocné proroctvo, ktoré vravelo, že prvý z Grékov, ktorý vkročí na túto zem - zomrie. Váhanie Grékov využil Hektor a so svojimi bojovníkmi ostreľoval lode z nebezpečnej blízkosti. Vtedy pomohol svojou ľstivosťou Odyseus. Vyhodil na breh svoj štít a vyskočil naň. Istý horkokrvný mládenec si myslel, že Odyseus zobral na seba kliatbu a vyskočil za ním. Len čo sa dotkol nohami zeme - zomrel.

To sa, ale už hnali desaťtisíce Grékov z lodí a v mohutnom nápore zatlačili obrancov späť do mesta. Tak sa rozhorela najväčšia vojna staroveku.

Obidve vojská boli mimoriadne silné a velili im skvelí bojovníci: Achilles a Hektor. Početnú výhodu Achájcov negovali pevné a nebotyčné mestské hradby. Rozhorelo sa množstvo bitiek, veľkých víťazstiev, ktoré nič nerozhodli a prehier, ktoré nič neukončili. Tak prešlo deväť rokov a nadišiel desiaty. Rok v ktorom sa odohrali dôležité veci.

Najskôr sa rozhodli zúčastnení vojnu ukončiť jedným súbojom. Menelaos ako urazený a okradnutý manžel vyzval niekoho z Tróje na súboj. Na všeobecné prekvapenie sa prihlásil Paris, ktorý dovtedy nevystrčil päty z mesta a okrem streľby z luku  -v ktorej bol dobrý - nič iné nerobil. Súboj medzi oklamaným a klamárom bol dohodnutý tak, že kto prehrá toho strana sa vzdá. Veľmi rýchlo sa ukázalo, že starší Menelaos je lepší bojovník a Parisa zatláčal do defenzívy. Aj by ho bol zabil, ale vtom k ním zostúpila Afrodita a skryla svojho miláčika do oparu a preniesla ho do mesta. Keď potom Paris odmietol uznať svoju prehru a urážal Menelaosa, rozhodol o tom, že v tejto vojne nepôjde iba o víťazstvo a prehru, ale o úplné zničenie súpera.

Po súboji nasledovala ďalší moment - veľká roztržka v tábore útočníkov. Agamemnón veliteľ všetkých Grékov a Achilles, najlepší z bojovníkov sa pohádali. Agamemnón žiarlil na svojho šampióna a pokoril ho tým, že si prisvojil otrokyňu, ktorú mal rád Achilles. Urazený bojovník odložil zbroj a prestal bojovať. Jeho rezignácia neuveriteľne zmenila rovnováhu síl. Osmelený Trójania začali súperov porážať a zatláčať ich stále ďalej. Márne sa mnohí snažili  uzmieriť rozhádaných kohútov, neuspel ani Odyseus. Nakoniec keď sa posmeleným Trójanom podarilo prebiť sa ku gréckym lodiam vytiahnutým na breh a začali ich zapaľovať, vbehol do Achillovho stanu jeho najlepší priateľ Patrokles. Ani on ho neuprosil k zmene rozhodnutia, ale kvôli lodiam mu Achilles dovolil, aby si požičal jeho zbroj a zastrašil nepriateľov. Ešte ho varoval, aby nešiel ďaleko a uspokojil sa s ubránením lodí. Patrokles v požičanej zbroji naozaj zastrašil súperov a naopak posmelil prehrávajúcich Grékov. Jeho úspech ho strhol natoľko, že sa pozabudol a viedol Grékov do protiofenzívy, ako keby bol skutočný Rýchlonohý. Trójania pred Achillovou zbrojou utekali naspäť do bezpečia hradieb, jediný kto sa rozhodol neutiecť (hoci sa bál) bol Hektor. Postaví sa zoči voči svojmu najväčšiemu súperovi a v následnom súboji zistil, že v zbroji je ktosi iný. To mu dodalo sebavedomia a Patrokla zabil. Ako znak veľkej slávy si zobral jeho zbroj. Bolo to vlastne najväčšie víťazstvo Trójanov. 

Len čo sa Achilles dozvedel o priateľovej smrti strašne sa rozzúril. Udobril sa s Agamemnónom, vyprosil si od svojej matky nymfy novú zbroj a vydal sa do boja. Strašne ničil vojakov druhej strany a neustále vyvolával Hektorovo meno. Nakoniec Hektor pochopil, že výzvu musí prijať a pristal na súboj. Vyšiel von pred mesto a postavil sa súperovi. Z protivníka však šiel taký strach, že sa nakoniec Hektor rozbehol a začal pred Achillom utekať. Trikrát obehli hradby mesta až nakoniec Achilles dobehol Hektora a rozpútal sa krátky boj. V ňom Achilles zvíťazil a zabil Hektora. Zvliekol z neho zbroj, uviazal ho za svoj voz a pyšne s ním krúžil - vláčiac ho po zemi - okolo mesta. Nakoniec ho dotiahol do tábora, ale zakázal ho pochovať. Chcel ho nechať napospas dravým zverom. V noci, pod pláštikom tmy sa však do tábora vlúdil staručký trójsky kráľ Priamos a s plačom na kolenách prosil Achilla o navrátenie tela milovaného syna. Achilla otcove slzy obmäkčili a vrátil telo hrdinu jeho rodným aby ho pochovali so všetkou cťou. Tak sa aj stalo. Tak odišiel najväčší hrdina Tróje a v Homérovom podaní jednoznačne najsympatickejšia postava celého eposu. Hektor bol ideálnym hrdinom. Mierumilovný, spravodlivý a čestný, dlho chcel nájsť cestu k mieru, ale keď prišlo na boj bránil svoje mesto do posledného svojho dychu. Achilles bol síce trochu silnejší, ale bol pyšný, prudký a egoistický.

Pravdou je, že nakoniec svojho najväčšieho súpera dlho neprežil. Pri jednom z jeho útokov na hradby naň zamieril svojím lukom Paris. Natiahol tetivu, ale šíp usmernila Afrodita. Šíp vyletel z luku a neomylne zasiahol nechránenú pätu. Achilles si vytrhol šíp z rany, ale háčiky mu roztrhali žily. Vykríkol, pretože cítil, že spolu s krvou mu uniká aj život. Tak zomrel Achilles najsilnejší z Grékov.

Vojna sa predlžovala a jedna aj druhá strana slabla. Sám Zeus na Olympe rozkázal všetkým bohom, aby prestali podporovať jednu či druhú stranu a keď to vojnu neskrátilo zavolal k sebe Osud. Osud zobral vážky a na jednu stranu položil Tróju a na druhú Grékov. Vraj na švindliarsky zásah Héry (ktorá nemohla stráviť prehru v Miss Olymp) sa váhy preklopili v neprospech Tróje. Bolo rozhodnuté.

Odyseovi bol vnuknutý nápad, ktorý ho preslávil. Pasca, ktorú vymyslel zostala v našom slovníku dodnes.