MONŠTRUM |
MONŠTRUM |
Aileen "Lee" Wuornos - prostitútka a údajne prvá masová vrahyňa v amerických dejinách, ktorej bolo dokázaných šesť vrážd svojich zákazníkov. Jej krvavá odysea svojho času spoľahlivo plnila všemožné stránky novinových plátkov. S odstupom pätnástich rokov a dvoch dokumentov (Aileen: The Life and Death of a Serial Killer a Aileen Wuornos: The Selling of a Serial Killer) sa jej príbeh, ktorý "šokoval Ameriku", nakoniec dostáva aj na plátna kín v hranom sociologickom portréte. Ten je vo výsledku kvalitnou a veľmi silnou psychologickou drámou o žene, ktorej osud naplno ukázal odvrátenú stranu mýtizovaného amerického sna.
Práve táto dekonštrukcia západnej predstavy o šťastnom spôsobe života je kľúčom, prostredníctvom ktorého nám je príbeh Aileen (Charlize Theron) priblížený už od prvých minút filmu až po záver. V ňom sa potom skrz vystavaný dramatický oblúk naplno ukáže katarzná sila viackrát hlavnou postavou vysloveného presvedčenia "v živote potrebuješ iba lásku a dôveru v seba samého!". Detské túžby vyniknúť a byť úspešná boli už v rannom štádiu Aileeninej puberty vďaka zneužívaniu kruto konfrontované so sexom bez lásky a chlipným "chtíčom". K nim sa paralelne pripojila aj strata dôvery tak v otcovskú autoritu, ktorý jej slovám neveril, ako aj ľudom celkovo. Vidina domu na predmestí, milujúceho manžela a krásnych detí bola potom na prahu dospelosti vystriedaná "pracovným" postávaním na diaľnici, občasnou hygienou na toaletách podnikov najnižšej cenovej skupiny a hlavne zákazníkmi, ktorí od nej vyžadovali sexuálne praktiky rozmanitého charakteru v úsporných priestoroch svojich áut. Tento spôsob života sa čoskoro podpísal tak na Aileeninom fyzickom zjave, ktorý predbehol jej skutočný vek o pekných pár rokov dopredu, ako aj na myšlienkach o samovražde.
A práve vtedy, keď bola pevne rozhodnutá skoncovať so svojím životom, stretla mladú lesbičku Shelby (Christina Ricci). Jej prítomnosť dala Aileen možnosť konečne po prvý krát v živote spoznať cit, po ktorom všetci túžime - lásku. Lenže jej dvojsečnosť spočívajúca v bezhraničnosti sa v prípade Aileen nestala svetlým bodom obratu k lepšiemu (pričom snaha bola veľká), ale práve naopak - bola katalyzátorom udalostí spejúcich ku tragickému koncu. Prvá vražda bola totiž rovnako aktom pudu sebazáchovy, ventilovaného hnevu a nenávisti, ako aj túžbou prežiť kvôli láske k Shelby, pričom definitívne nasmerovala Aileen k nezastaviteľnému zostupu po špirále až na samé dno... .
Monštrum, podobne ako ďalšie komorne vystavané drámy podľa skutočných udalostí, svoju silu ťaží hlavne z hereckých výkonov a príbehu. Nie náhodou sa práve najsilnejším propagačným artiklom filmu stali chválospevy na dychberúcu hereckú kreáciu Charlize Theronovej, podporené pozlátenou soškou Oscara (i keď v tomto smere sa mi jej výkon zdá máličko precenený a byť po mojom, tak Oscar by putoval do rúk najnovšej King Kongovej láske...). Predchádzajúcou poznámkou v zátvorke samozrejme nechcem nijak znižovať kvalitu hereckého koncertu Theronovej a bez váhania uznávam, že jej výkon je plným právom prirovnávaný k De Nirovmu stvárneniu Jacka La Mottu v Zúriacom býkovi. Len som chcel poukázať na skutočnosť, že podstatnou mierou sa na autentickosti jej kreácie podpísala aj bezchybná práca maskérov, vďaka čomu môžme hovoriť o detailnej premene blond krásky Charlize na ošarpanú a životom ošľahanú Aileen.
A zatiaľ čo vyššie spomínaný výkon Theronovej sa v dôsledku zahraničných ohlasov dal očakávať, veľmi milým prekvapením je dokonale presvedčivá Christina Ricci. Tá svoju postavu lesbickej teenagerky zahrala minimálne rovnako kvalitne, ako oslavovaná Charlize. Shelby v jej podaní je racionálnym opakom Aileen. Spôsob, akým Ricciová postupne vrství charakter svojej postavy a jej emočné spektrum čo i len nepatrnými zmenami v pohľade ako i jemnou mimikou tváre, zvýraznenou drobnou gestikuláciou ostatných partií tela, je bezchybný. Paradoxne tak, ale zároveň upozorňuje z môjho pohľadu na jedinú slabšiu časť scenára a tým aj celého filmu, ktorou je nedostatočné využitie Shelbyinej postavy. Chápem, že stredobodom pozornosti je a musí byť Aileen, lenže na druhej strane motivácia k jej činom vychádzala primárne z ľúbostného vzťahu k Shelby. Láska k druhej osobe je rovnica o dvoch premenných. Oproti precíznej, psychologickej drobnokresbe Aileen, vďaka ktorej ju počas filmu komplexne spoznáme a máme šancu jej porozumieť (čo ale samozrejme automaticky neznamená aj naše zmierlivé uznanie jej činov), je Shelby vykreslená v drvivom prípade iba v spoločných scénach a vývoj jej charakteru sa občas posunie viac skokom ako plynulým prechodom. Chcelo by to ešte zopár momentov, v ktorých Shelby vstupuje do interakcie s prostredím bez Aileeninej prítomnosti po boku a postupne dochádza k zmene jej citov. Príkladom môže byť dômyselne zakomponovaná sekvencia, v ktorej sa Shelby - výrazne po spoločenskej akceptácii túžiaca osobnosť otrávená celodennou samotou v uzatvorenom dome, sama vydáva do baru za zábavou.
Veľkým plusom pre debutujúcu režisérku Patty Jenkinsovú (scenár napísala prevažne na základe Aileeninej osobnej korešpondencie v cele smrti s priateľkou z detstva a údajne sa zopárkrát stretla aj so skutočnou Shelby) je skutočnosť, že sa nedala zlákať cestičkou vystavať film na prvoplánovo lacnej brutalite detailného vyobrazenia jednotlivých vrážd. Násilne scény sú síce naturalistické a miestami drsné, ale tento pocit je tu budovaný hlavne technikou nepriameho zobrazenia, t.j. v náznakoch. Citlivé obrazové pojatie tak dosahuje svoju silu jednoduchosťou. Film rovnako nie je ani výkladnou skriňou dráždivých a vášnivých lesbických scén. Dokonca aj tá jediná, ktorá by sa za ňu dala považovať, je tu totiž ako všetky ostatné, plne podriadená vyššiemu zámeru - čo možno najpresvedčivejšie zobraziť ľúbostný vzťah, ktorému Aileen podľahla. Áno, znie to možno neuveriteľne, ale Monštrum je hlavne príbehom lásky. Spoločné scény, v ktorých si Shelby s Aileen preukazujú náklonnosť sú bezpochybne najsilnejšie z celého filmu. Chémia medzi obidvoma herečkami je presvedčivá tak pri hádkach, ako aj v spoločnom objatí. Práve prezentovaná láska nám na oči nasadzuje optiku, skrz ktorú máme šancu spoznať Aileen nie ako chladnokrvnú prostitútku vyžívajúcu sa vo vraždení svojich zákazníkov, ale ako nedospelú ženu, ktorá len silne túži potom, aby ju mal niekto rád. Z toho pohľadu aj dôvody, ktorými pred sebou samou a ostatnými v závere obhajuje svoje činy, nie sú snahou režisérky cez postavu Aileen vyjadriť sociálnu kritiku systému. Sú to len a len deformované argumenty ženy s neradostným životom, ktoré z nej robia časovanú rozbušku eruptívnych emócií.
Po formálnej stránke je výrazným kladom filmu výprava, ktorá sa podpísala pod takmer až dokumentaristické zachytenie vernosti prostredia (natáčalo sa aj na skutočných miestach, kde Aileen žila). Výtvarná stránka samozrejme nedisponuje žiarivo hrejivými farbami, ale tónovaním do chladných odtieňov v kombinácii s presným strihom podporuje realistickosť a presvedčivosť výpovede. Atmosféru miesta a času nakoniec výrazne umocňuje aj výborný soundtrack, plný dobových country melódií a motívov. Jeho zásluhou získava napríklad vášnivá bozkávacia scéna priam elektrizujúci náboj, bez ohľadu na to, že jej aktérmi sú dve ženy. Rovnaký efekt by totiž mala aj v prípade heterosexuálneho páru.
Monštrum je tak aj napriek svojmu usadeniu do viackrát vyskúšanej trajektórie sujetu drámy podľa skutočných udalostí, ideálnym filmom pre divákov so záľubou v komorných, na city bohatých príbehoch. Ak vás z nedávneho obdobia oslovil a chytil za srdce napr. Ples príšer príp. Pollock, môžme vám ho iba odporučiť.
Monster (USA, 2003, 109 min.)
Réžia: Patty Jenkins. Scenár: Patty Jenkins. Kamera: Steven Bernstein. Hudba: Brian Wayne Transeau. Hrajú: Charlize Theron, Christina Ricci, Bruce Dern, Scott Wilson, Lee Tergesen, Pruitt Taylor Vince, Annie Corley, Marco St. John