6.0

Filmová recenzia

Pri sledovaní filmu vzniká tzv. "kino-situácia" a jej výklad diváka prežívajúceho svoj film. "Je treba prežívať svoj film", vyhlásil Jean-Luc Godard, ... ale ako? Môžeme veriť, že taká "kino-situácia" má rovnakú hodnotu ako situácia životná? Že je druhom skutočnosti, pomocou ktorej sa formujú ďalšie životné prejavy? Alebo skôr platí, že filmy vchádzajú do ľudskej pamäti ako sny, a sú preto rovnakým spôsobom - ako sny - z pamäti vytlačené? Ja osobne som skôr zástancom tej prvej teórie. Film formuje naše životné prejavy, učí nás čoho sa báť, čomu sa vyhýbať a z čoho mať radosť. Naučil nás formou zobrazovaných prvkov konať rýchle a efektívne rozhodnutia. Ak náhodou stretneme v lese chlapíka s motorovou pílou, asi bude najlepšie ak sa dáme na útek - aj keď nás napriek svojej pomalosti, určite dolapí. Chápeme znak motorovej píly a chlapa v maske ako smrteľné ohrozenie. Vďaka filmu tiež vieme, že podivný dom na kopci nad prázdnym motelom, či vynárajúca sa plutva žraloka na hladine mora, sú predzvesťou nepríjemných problémov. Vďaka pohyblivým obrázkom máme dokonale vycvičený sektor ľudského strachu a zároveň si ho veľmi radi nechávame znova a znova aktivovať.

Predstavte si, že sa jedného krásneho dňa idete potápať na otvorenom mori, veľmi ďaleko od brehu. Ladne si plávate pri nádherných koraloch a nezbedných farbami hýriacich rybkách, až príde čas vynorenia. A vtedy sa to stane. Po člne na ktorom ste sa na miesto potápania doplavili, nie je ani zmienka. Široko ďaleko len nekonečná masa vody, ukrývajúca množstvo nebezpečia. Nepríjemná a pritom tak realistická predstava. Predstava, ktorá sa pre dvoch potápačov stala realitou. V roku 1998 im pri potápaní na otvorenom mori za veľkým bradlovým útesom, ušiel čln. Nikto už ich nikdy nevidel. Zaujímavý a silný príbeh sa dočkal aj svojej filmovej podoby, trošku nezmyselne (keďže potápači sa nikdy nenašli) hrdiacej sa termínom "nakrútené podľa skutočnej udalosti".

Susan (Blanchard Ryan) a Daniel (Daniel Travis) sú dobre situovaný manželský pár. Ich vzťah je v poslednej dobe vzhľadom k pracovnému nasadeniu mierne napätý. Slnečná dovolenka na Bahamách spojená s relaxačným potápaním vyzerá ako vynikajúci nápad - a však len do okamžiku, kedy sa dvojica rozhodne zúčastniť turistického potápačského výletu ku korálovému útesu. Manželia sa vďaka chybe sprievodcov ocitajú na viac ako 24 hodín sami na otvorenom mori, vystavení všetkým predstaviteľným útokom vodného sveta, ktorý doposiaľ považovali len za zaujímavý objekt pozorovania.

Základným prvkom psychothrillera Otvorené more je snaha o absolútnu autentickosť a presvedčivosť. Režisér, scenárista, kameraman a strihač v jednej osobe - Chris Kentis zvolil tvorivý postup - za málo peňazí, čo najviac muziky. K posilneniu dramaturgickej situácie udalosti, ktorá sa môže stať komukoľvek z nás, využil skoro až dokumentárny spôsob záznamu. Ručná kamera a la home video z dovolenky, verne zachytáva reálie a psychický a fyziologický rozpad oboch hlavných postáv. S rozpočtom 130 tisíc dolárov a trojčlenným štábom režisér vsadil na herecké výkony neokukaných hrdinov a budovanie mrazivej atmosféry. Precenil však svoje sily. Otvorené more mohlo byť dych berúcim stredometrážnym projektom, takto ide o osemdesiat minútovú, gradačne a scenáristicky nedotiahnutú Záhadu Jaws Project.

Film je rozdelený na dve, rozsahovo rozdielne časti. V tej prvej sú načrtnuté charakterové vlastnosti, motivácie a problémy Susany a Daniela. Druhá je celá venovaná ich mokrej, niekoľkodňovej neplánovanej dovolenke. Až na jednu slovnú názorovú výmenu, je jej cieľom postupne predstaviť všetky nepríjemné morské potvory a ich kráľa žraloka. Obaja hrdinovia sú s morskou zoo postupne konfrontovaní a ich utrpenie sa stáva aj utrpením diváckym. Ambiciózny nezávislý filmík tak bohužiaľ okrem v úvode zmienenom strachu z predstavy nedobrovoľného pobytu na otvorenom mori, nezanechá výraznejšie a hlbšie pocity. Hrôza a beznádej tentoraz zostali v bezpečnej vzdialenosti od diváka - na filmovom plátne. Obava z vynorenej žraločej plutvy síce pretrvala, ale zásluhou úplne iného tvorcu.

Open Water (USA, 2003, 79 min.)
Réžia: Chris Kentis. Scenár: Chris Kentis. Kamera: Chris Kentis, Laura Lau. Hudba: Graeme Revell. Hrajú: Blanchard Ryan, Daniel Travis, Saul Stein