6.0

Filmová recenzia

Je to priam neuveriteľné, ale je to tak. Do našich kín prichádza nový slovenský film. Skúste si to povedať: "slovenský" , "film" - zvláštne spojenie dvoch slov, že? Nechajme ale kritiku domáceho audiovizuálneho priemyslu (kritizovať je to najľahšie, no nie?), ktorý je viac ako O dve slabiky pozadu za prakticky ktorýmkoľvek iným, a poďme sa pozrieť do filmovej kuchyne absolventky scenáristiky a debutujúcej režisérky Kataríny Šulajovej (áno, podobnosť mena so známym slovenským scenáristom, nie je vôbec náhodná) a na jej tak trochu autobiografické dielo.

Zuzana (Zuzana Šulajová, mladšia sestra režisérky Kataríny) je príťažlivá a sympatická študentka výtvarného umenia, ktorá popri štúdiu pracuje, pretože by chcela začať žiť podľa vlastných predstáv. Vďaka svojmu prístupu k svetu a zmyslu pre dobrodružstvo sa dostáva do rôznych neočakávaných a pikantných situácií. Tak ako mnoho mladých ľudí sa snaží nájsť to, čo by ju napĺňalo, čo by chcela robiť, zistiť, s kým by chcela žiť. Od jedného milenca v Bratislave uteká do Paríža za druhým, keď má byť v škole, je v práci, keď je v škole, spí, keď má byť doma, cestuje po svete. Jednoducho sa často cíti byť o dve slabiky pozadu. A to nielen doslovne pri práci v dabingu, ale v prenesenom význame vo svojom vlastnom živote...

Aktuálna téma cielená predovšetkým na mladého, flexibilného, komunikatívneho, jazykovo zdatného jedinca, pracujúceho v dynamickom a rozvíjajúcom sa teame :). Znie to možno ako inzerát na lukratívne miesto v zahraničnej firme, ale je to tak. Tu sa rysuje podľa mňa jeden z hlavných problémov Šulajovej snímky. Som totiž veľmi zvedavý ako si film o cca 23 ročnej babe z "blavy", ktorá chodieva na víkendy do Paríža a jazdí na miliónovom aute, povedie u slovenského publika a teraz práve nemyslím v kinách hlavného mesta. Bojím sa totiž o stotožnenie cieľového diváka s postavou príbehu, ale to je možno len môj "blbý" pocit. Napriek tomu sa však tentoraz nestaviam na stranu večne hundrajúcich kritikov, ktorí vystrčili svoje rožky hneď po svetovej premiére filmu na 6. MFF Bratislava.

O dve slabiky pozadu sú rozhodne málo na záchranu slovenskej kinematografie, ale po čisto slovenských filmoch (rozumej nekoprodukčných alebo aspoň tých, kde prevláda slovenčina nad češtinou), ide za posledných 5 rokov o jeden z filmov, pri ktorom som sa cítil najmenej trápne. Škoda nedotiahnutého scenára, ktorý sa rozbil na podarené, ale častejšie nepodarené kúsky, miestami smiešne nereálnych dialógov, "odfláknutých" postsynchrónov (večný problém tuzemského filmu) a jednoducho troška premárnenej šanci. Remeselná stránka (hlavne výstižná a nápaditá kamera Alexandra Šurkalu), almodóvarovská farebnosť, a hudobný podmaz, ako vždy zaujímavého Jana P. Muchowa - to všetko skvele fungovalo, bohužiaľ viac, ako samotný príbeh.

Distribútor SPI film verí, že Slabiky dokážu presvedčiť o kvalite slovenského filmu. Možno, ako lakmusový papierik, čo to prezradia aj o záujme slovenského diváka. Cena divákov na poslednom ročníku MFF Bratislava je síce pekná, ale rovnakej pozornosti sa pred tromi rokmi tešila aj snímka Quartétto režisérky Laury Sivákovej, na ktorú prišlo následne do kín neuveriteľných 837 divákov. Držme sa ale slov jednej z postáv príbehu: "Prešlo to briefingom aj brainstormingom a keď dáme pod packshot voiceover, tak to bude jasné..." :)

O dve slabiky pozadu (Slovensko, 2004, 84 min.)
Réžia: Katarína Šulajová. Scenár: Katarína Šulajová. Kamera: Alexander Šurkala. Hudba: Jan P. Muchow. Hrajú: Zuzana Šulajová, Ivan Romancík, Anna Ferenczy, Marek Majeský, Miki Křen