PÁD TRETEJ RÍŠE

Keď film začína, väčšina z 50 miliónov obetí jeho vojny je už mŕtvych. Celý svet vie, že koniec vojny je na dosah. Hitler nevytvoril vyvolenému národu životný priestor, ktorý chystal vyvraždením menejcenných rás a zotročením národov. Svet ho prelstil neochotou nechať sa zotročiť. Iba mŕtvych už nič nevráti späť.

Hitlera mŕtvi nestrašia. Naopak. Nebolo mu ich dosť. Aj na svoj národ zanevrel. Ak nedokázali zvíťaziť, nezaslúžia si ani žiť. Hitlerovým posledným rozkazom bolo urobiť z Nemecka púšť.

Pár dní pred koncom vojny je Hitler zlomený, možno šialený, predčasný starec. Vydáva nezmyselné rozkazy, ktorými presúva neexistujúce armády. Zúrivo kričí, akoby krikom dokázal zapáliť vodu. Väčšinu času ale sedí sám vo svojej pracovni, díva sa na portrét muža na stene a premýšľa. Uzurpoval si bezpodmienečné právo na pravdu. A teraz by potreboval už iba koňa.

Desivým oblúkom ľudského života sa mu vracia viedenská akadémia. Nekonečná pýcha a milióny mŕtvych mu nepomohli, aby znovu nestál pred vlastným zlyhaním. Svet, ktorý nenávidel, ho znovu porazil. A tentoraz definitívne.

V posledných dňoch stojí Hitler sám na vrchole schodiska, z ktorého existuje iba pád. Vyberá si smrť, do ktorej strháva aj svojich najbližších. Myslí iba na dejiny.

Stal sa z neho falošný prorok. Blázon a zločinec, ktorý uveril romantickým básnikom, že vôľa dokáže poraziť fyziku. Nepochopil, že Wagner ani Nietsche to nemysleli doslovne. Vystúpil z opery na javisko dejín a teraz sa díva, ako horí Berlín. Bolo by to iné, keby bol zvíťazil?

Ale film je ešte aj inou tragédiou. Existenciálnou drámou Nemecka. Všetkých tých miliónov mužov a žien, ktorí sa dopustili neodpustiteľného hriechu voči vlastnej dospelosti: súhlasili, aby za nich rozhodoval niekto iný. A dopúšťali sa v jeho mene zločinov. Tá subordinácia bola strašná. Bezpodmienečná vernosť robí z ľudí psov.

Svet, aspoň ten náš, je postavený na ľudských právach, na slobode a úcte k životu. Vidieť chór Nemcov, ktorí sľúbili Hitlerovi poslušnosť, je desivé. Je varovaním, že hodnoty, ktoré vyznávame, sú nám k dispozícii iba dovtedy, kým sa ich nevzdáme výmenou za sľuby.

Jedným z najstrašnejších detailov filmu je smrť šiestich malých detí Jozefa Goebbelsa. Vlastnými rukami ich zavraždí ich fanatická matka (skvelá Corinna Harfouch), pretože nechce, aby vyrástli vo svete bez nacionálneho socializmu. 

Hitlera hrá Bruno Ganz (1941), niekdajší anjel z Wendersovho Neba nad Berlínom (SRN, 1987). Je skvelý. Divák mu verí všetko: zúrivosť aj láskavosť. Keď opakuje, že nemecký národ si nezaslúži žiť. Keď pyšne konštatuje, že zbavil Nemecko Židov. Keď napriek prosbám Evy Braunovej prikáže popraviť vlastného švagra. Ale aj vtedy, keď sa nedokáže dívať na smrť obľúbeného psa.

Kamera sníma Hitlera vždy z nadhľadu. Zdá sa byť menší ako ostatní. Akoby sa strácal v očiach tých, ktorí mu bezpodmienečne podliehajú.

Film je nakrútený podľa diela historika Joachima C. Festa a spomienok Traudl Jungovej (Alexandra Maria Lara), 23 ročnej Hitlerovej osobnej sekretárky. Je vyrozprávaný z jej pohľadu, čo umožňuje autorom podávať udalosti spôsobom, ktorý sa vyhýba hodnoteniu. Byť naivným pozorovateľom.

Často sa objavujú obavy, či film nemôže vzbudiť nostalgiu za Hitlerom. Film Pád tretej ríše nechce byť karikatúrou ani pamfletom. Má ambíciu stať sa jedným zo svedectiev. Ak niekto nadobudne obdiv k mužovi, ktorý má celé to krviprelievanie na svedomí, iba preto, že miloval psov a vedel jesť príborom, tento názor si pravdepodobne do kina už priniesol.

Film môže vyvolať aj dojem, že Nemci boli prvou obeťou Hitlerovej zvôle. Že mu podľahli a nenesú zodpovednosť za svoje zločiny, pretože konali na rozkaz. Avšak tam, kde človek nenesie mravný zákon v sebe, môžu nad ním zhasnúť aj hviezdy na nebi.

Film končí slovami skutočnej Traudl Jungovej z roku 2002, ktoré povedala tesne pred smrťou. Spomína v nich, že v čase, keď Hitlerovi slúžila a verila, bola mladá a zaslepená. Zároveň zdôrazňuje, že mladosť ani neskúsenosť nemôžu byť ospravedlnením zločinov.

Treba veriť, že jej slová sú stavom vedomia a svedomia dnešnej Európy. Európy, ktorá vyrástla na troskách Hitlerovej ríše a vzala si z nej ponaučenie. To sa týka aj nás.

Der Untergang (Nemecko, 2004, 150 min.)
Réžia: Oliver Hirschbiegel. Scenár: Bernd Eichinger. Kamera: Rainer Klausmann. Hudba: Stephan Zacharias. Hrajú: Bruno Ganz, Alexandra Maria Lara, Corinna Harfouch, Juliane Köhler, Heino Ferch, Christian Berkel, Thomas Kretschmann, Christian Redl, Götz Otto, Anna Thalbach