|
RUKOJEMNÍK |
RUKOJEMNÍK |
Elitný policajný vyjednávač Jeff Talley (Bruce Willis) sa po tragicky neúspešnej akcii stiahol do ústrania a prijal miesto policajného náčelníka na bohatom predmestí. Jeho pokojný pracovný život sa však premení na pravé peklo v deň, keď traja tínedžeri pokazia vlámanie do domu istého Waltera Smitha (Kevin Pollak). Mladíci si vezmú Smitha a jeho dve deti za rukojemníkov, čím sa Talley dostáva presne tam, kde nechcel byť: do pozície vyjednávača. Nikto z nich však netuší, že Smith prepiera špinavé peniaze pre mafiánsky syndikát a v jeho dome sa nachádza dôležitá informácia, ktorú istí mimoriadne chladnokrvní ľudia potrebujú získať. Vyberú si na to Talleyho a motivujú ho naozaj svojrázne: zoberú si za rukojemníkov jeho rodinu...
Francúzsky režisér Florent Emilio Siri (The Nest) sa k nakrúteniu akčného thrilleru postavil dosť ambiciózne a z celého filmu cítiť snahu vybočiť z radu priemerných hollywoodskych strieľačiek. Do istej miery je to snaha vydarená - dej plynie svižne, prudké akčné scény sa striedajú s chvíľami napätia, divák sa naozaj nenudí, pokiaľ sa príliš nezamýšľa. Rukojemník však trpí niekoľkými negatívami, vďaka ktorým sa jednoducho nestane klasikou.
|
|
|
Najprv však k pozitívam. Príjemným prekvapením je Bruce Willis, ktorý sa v úlohe zdráhavého hrdinu cíti ako ryba vo vode. Jeho Talley je oproti McClaneovi zo Smrtonosnej pasce o poznanie unavenejší - dokonca až slabší - no všetky tradičné ťahy, tvrdosť aj lakonické hlášky sú presvedčivé a fungujú ako dobre nastavené hodinky. Kým po Slzách slnka sa zdalo, že Willisovi pomaly ale isto dochádza dych, v Rukojemníkovi dokazuje, že aspoň svoje najvlastnejšie teritórium si vie ešte so cťou obhájiť.
Snímka je príjemná aj po audiovizuálnej stránke. Sýty orchestrálny soundtrack od Alexandrea Desplata síce miestami trochu vyčnieva a je zbytočne dominantný, no rozhodne umocňuje atmosféru a patrí v rámci žánru medzi tie lepšie. Práca kamery je azda ešte zaujímavejšia - Siri používa tlmenú farebnosť s bohatou paletou hnedých a modrých odtieňov a na mnohých miestach necháva diváka oddýchnuť pri príjemne strihaných záberoch. V intenzívnejších miestach dokáže preradiť na vyššiu rýchlosť, nesnaží sa však zbytočne ohurovať, čo je plus.
Pokiaľ však ide o scenár, Rukojemník dopláca na prílišné snaženie. Aby dosiahli napínavý dej s množstvom zvratov a prekvapení, siahli tvorcovia párkrát nie celkom šťastným smerom. Niektoré udalosti vo filme sú jednoducho ťažko uveriteľné - nie preto, že by boli nelogické, sú skôr veľmi málo pravdepodobné alebo plodia pochybnosti o psychológii postáv. Najhoršie je na tom azda záver, keď sa podobné momenty nahromadia krátko po sebe. Je však pravdou, že časť (možno väčšinu) rozporuplných miest si človek uvedomí až po odchode z kina, pokiaľ sa na film nepozerá vyslovene analyticky.
|
|
|
Väčšou slabinou sú niektorí herci - konkrétne Ben Foster (hrá najúchylnejšieho z troch mladých lúpežníkov) a Michelle Hornová (hrá Smithovu dcéru Jennifer). U všetkých ostatných sa dajú výkony ako-tak prijať (malý Jimmy Bennett v úlohe Smithovho šesťročného syna Tommyho dokonca podáva veľmi slušný výkon), no Foster a Hornová sú beznádejné prípady. Hlavne Fosterove scény zaváňajú amaterizmom a je pomerne bolestné ich sledovať - bolo by zaujímavé poznať mentálny stav šéfa castingu v okamihu, keď tohto gotického tragikomika vyberal. Je ale možné, že chlapík aj vie hrať, len mu postava vôbec, vôbec nesadla - stáva sa aj to. Otázkou je, prečo sa jej v takom prípade neujal niekto iný.
Napriek spomenutým slabinám ponúka Rukojemník slušnú jazdu a po augustovej záplave podpriemerných filmov je príjemným uistením, že nie všetky komerčné filmy si kladú latku svojej úrovne "prokletě nízko". Povinné pozeranie pre priaznivcov Brucea Willisa, obstojný thriller pre všetkých ostatných...
Hostage (USA, 2004, 113 min.)
Réžia: Florent Emilio Siri. Scenár: Doug Richardson. Kamera: Giovanni Fiore Coltellacci. Hudba: Alexandre Desplat. Hrajú: Bruce Willis, Kevin Pollak, Jimmy Bennett, Michelle Horn, Ben Foster, Jonathan Tucker, Marshall Allman, Serena Scott Thomas, Rumer Willis
