KÁVA A CIGARETY - PROJEKT 100 |
KÁVA A CIGARETY - PROJEKT 100 |
Jim Jarmusch je v našich končinách, spolu s Davidom Lynchom, asi najznámejším režisérom spadajúcim do oblasti americkej nezávislej scény. Jeho tvorba presahujúca rámec posledných dvoch dekád minulého storočia (debutoval v roku 1980 snímkou Trvalé prázdniny a jeho zatiaľ posledný film s názvom Zlomené kvetiny je z roku 2005) je z filmových kluboch dôverne známa. Mali sme možnosť vidieť všetky jeho celovečerné projekty, okrem už spomínaného posledného. Do tohto ročníka Projektu 100 bola zaradená jeho kompilácia krátkych filmov Káva a cigarety, ktorá je zaujímavá ako z pohľadu vlastnej historickej genézy, tak aj postom, ktorý zaujíma v kontexte Jarmuschovej tvorby.
Jarmusch začal nakrúcať prvý zo série krátkych filmov s týmto názvom už v roku 1986 (v nej vystupuje Robert Benigni a Steven Wright a v súbore krátkych filmov má názov Strange to meet you). Nasledovali ďalšie - film, v ktorom vystupuje dvojica rapperov RZA a GZA a komik Bill Murray je z roku 1989 (s pôvodným názvom Coffee and Cigarettes II: Memphis Version), Niekde v Kalifornii (Somewhere in California) s účinkujúcimi Tomom Waitsom a Iggym Popom prinieslo režisérovi ocenenie Zlatá palma za najlepší krátky film na medzinárodnom festivale v Cannes v roku 1993 a tak ďalej. V roku 2003, teda viac než 17 rokov od prvej snímky Káva a cigarety sa Jarmusch rozhodol dať jednotlivé dielka dohromady a pustiť ich do kín v celovečernej podobe.
11 krátkych filmov, v ktorých vystupujú najrozličnejšie postavy stvárnené Jarmuschovými obľúbenými hercami, s ktorými spolupracuje aj na svojich celovečerných projektoch spájajú káva a cigarety. Postavy Jarmuschovývh epizódiek sa stretávajú pri káve a cigaretách a diskutujú na rôzne témy, viac či menej závažné, aktuálne, individuálne, všeobecné, osobné, proste rozmanité. Rituál pitia kávy a fajčenia cigariet sa v niektorých prípadoch stáva predmetom debaty jednotlivých aktérov. Avšak vždy je tu zástupným symbolom určitého životného štýlu, objavujúceho sa ako u drsného rappera, tak u distingvovanej herečky, či rockera. Už vo filme Čudnejší než raj sa maďarská prisťahovalkyňa Eva pýta na cigarety Chesterfield, ktoré sú pre ňom symbolom tohto štýlu.
Samotné akty pitia kávy a fajčenia nerozdeľujú ľudí na skupiny podľa rôznych kritérií (sociálnych, národnostných, či akýchkoľvek iných), práve naopak, spájajú ich. Vďaka rozšírenosti a dostupnosti cigariet a kávy si ich môže dopriať skutočne hocikto. Podávané sú v najrozličnejších priestoroch: bar "niekde v Kalifornii", kaviareň luxusného hotela, motorest... A tak sa postavy Jarmuschových epizód stretávajú práve pri nich a my sledujeme ich debaty.
V jednotlivých krátkych filmoch nachádzame Jarmuschov rukopis, dobre známy z jeho celovečerných diel. Ťažko v tomto prípade hovoriť o "príbehoch", ide skutočne o záznamy debát jednotlivých postáv. Jarmuschova tvorba sa vyznačuje tým, že klasický dramatický oblúk je buď narúšaný, alebo úplne eliminovaný. Jarmusch nekonštruuje vo svojich filmoch veľké drámy. V jeho ranných filmoch ide skôr o zachytávanie pocitových a myšlienkových stavov jeho hrdinov, či lepšie povedané "nehrdinov" (Trvalé prázdniny, Čudnejší než raj, Tajomný vlak). Spolu s nimi prenikáme do ich mikrosvetov, do ich životov, sú to však bežní ľudia, nespĺňajú žiadne kritéria "hrdinstva". Výnimkou snáď môžu byť filmy Dead Man, či Ghost Dog: Cesta samuraja, v ktorých sa postavy Williama Blaka a Ghost Doga blížia skôr k antihrdinstvu (prvý menovaný sa z neprávom obvineného zločinca stáva zločincom skutočným a druhý z nich je nájomným zabijakom, vyznávajúcim kódex samuraja - Hagakure). V káve a cigaretách nie je skutočným hrdinom (ale ani antihrdinom) nikto. V krátkych filmoch vystupujú známe osobnosti z rôznych druhov americkej kultúry (herci, speváci), avšak väčšinou hrajú sami seba, nie fiktívne postavy. Aj skrz tento moment sme ako diváci postavení do postu, v ktorom bez patričnej znalosti len ťažko môžeme vymedziť pomer scenára a improvizácie pri jednotlivých epizódach.
V každej poviedke je témou rozhovoru niečo iné. Niekedy je to návšteva zubára, ktorú absolútne absurdne prevezme prísediaci, inokedy debata o tom, prečo je pieseň jedného rockera v jukeboxe daného podniku a druhý ju tam hľadá márne. Individualizácia týchto tém má za následok to, že divák sa nezačne nudiť, ako to niekedy v prípade konverzačných filmov býva. Aj keď sa niekomu môžu zdať niektoré z poviedok naozaj nudné, ich dĺžka je v tomto prípade plusom a myslím, že vo filme si každý nájde aspoň dve-tri (v mojom prípade ich bolo výrazne viac a nenudil som sa takmer pri žiadnej), na ktorých sa bude skutočne zabávať. Možno to v určitom ohľade závisí od znalosti Jarmuschových predchádzajúcich filmov, keď si divák uvedomuje skryté detaily a zabáva sa aj intertextuálne (jeden za mnohé - RZA má na hlave čiapku s logom filmu Ghost Dog, pričom práve on je autorom soundtracku tohto filmu).
Nemá vari zmysel popisovať jednotlivé epizódy samostatne. Išlo by totiž o výpočet tém, ktoré sú stredobodom jednotlivých rozhovorov a to je skutočne zbytočné. To, čo epizódy spája, som sa pokúsil popísať v predchádzajúcom texte. Film Káva a cigarety je pre Jarmuschových fanúšikov povinnosťou, ale to hádam zdôrazňovať netreba. Pre ostatných návštevníkov kín je vhodnou voľbou v prípade, že si chcú oddýchnuť od hyperakčných a hyperrýchlych filmov, ktorými sme zaplavovaní. Častokrát úplne obyčajné a banálne témy sú vypointované absurdnými zakončeniami, ako to je u Jarmuscha dobrým zvykom. Ide teda o skutočne (miestami veľmi) zábavný film, ktorý ničím neurazí, naopak, príjemne poteší aj tým, že "hviezdy" sú zobrazené civilne, čím sa nám stávajú bližšími. A v neposlednej rade nám ukáže aj to, že život pozostáva aj z bezvýznamných maličkostí, nad ktorými sa však dá schuti zasmiať.
Coffee and Cigarettes (USA/Japonsko/Taliansko, 2003, 96 min.)
Réžia: Jim Jarmusch. Scenár: Jim Jarmusch. Kamera: Tom DiCillo, Frederick Elmers, Robby Müller, Ellen Kuras. Hudba: rôzne piesne. Hrajú: Roberto Benigni, Steve Buscemi, Iggy Pop, Tom Waits, Cate Blanchett, Alfred Molina, RZA, Bill Murray