LOVCI DINOSAUROV |
LOVCI DINOSAUROV |
Keby existovalo kinematografické peklo vykurované polenami filmových nepodarkov, Lovci dinosaurov by svojou „kvalitou“ patrili k nenahraditeľnému palivu pod Luciferovým kotlom. Pravda totiž konečne vyšla najavo! Najväčšou udalosťou filmového roka 2005 nie je ani Sin City, Epizóda 3, Harry Potter 4 či King Kong, ale práve Lovci dinosaurov. „Veľkoleposť“ zážitku z jeho sledovania na veľkom plátne totiž spoľahlivo ničí akúkoľvek ďalšiu konkurenciu. Také dačo ste v kinách rozhodne nevideli už pekných pár rokov. Neveríte? Čítajte ďalej...
Upravená zápletka príbehu vychádza z krátkej poviedky od Ray Bradburyho z roku 1952, ktorá na svoju dobu (povojnový strach z nových technológií, kde jedine tlačidlo mohlo spôsobiť miliónové straty na životoch) bola veľmi aktuálna trefným alegóriami na dobovú politickú klímu, ako aj myšlienkou katastrofálneho dopadu čo i len malého činu na neskoršie dejiny. V adaptovanom scenári sa nachádzame v roku 2055, kedy ľudstvo stihlo vyhubiť takmer celú pozemskú faunu a popritom vyvinulo technológiu na cestovanie časom. Doktor Travis Ryer (Edward Burns) chce expedície do minulosti využiť na získanie DNA vyhynutých živočíchov a ich znovunaklonovanie. Zatiaľ však pracuje v službách nenásytného obchodníka Charlesa Hattona (Ben Kingsley), ktorého firma Time Safari ako jediná vlastní licenciu na turistické výlety časopriestorom. Svojim zákazníkom za ťažké peniaze ponúka možnosť uloviť si v praveku vlastného dinosaura. Podmienkou poľovačky je dodržanie najzákladnejšieho pravidla – okrem zabitia jaštera nijak inak neovplyvniť chod dejín. Samozrejme pri jednej výprave k porušeniu príkazu príde, čo má pre našu súčasnosť postupne eskalujúce katastrofálne dôsledky. Doktor Ryer so svojím tímom musí následne v krátkom čase (keď sa svet každou časovou vlnou mení na zarastenejší tropický prales s hladnými a miliónmi rokov trvajúceho evolučného procesu nabudenými predátormi) prísť na to, kde nastalo porušenie a následne ho opraviť.
Na rovinu a bez okolkov – Lovci dinosaurov je neuveriteľné ZLÝ film. Vlastne keď tak nad tým rozmýšľam možno ho označiť aj za dokonale zlý film, pretože neobsahuje skutočne ani jednu podarenú scénu, či jediný aspekt aspoň čiastočne zvládnutej filmárskej práce. Ťažko povedať do akej miery za to môže zničenie veľkej časti dekorácii na Barrandove počas záplav v Českej republike v roku 2002 (drvivá väčšina filmu vznikla práve tam), alebo krach produkčnej spoločnosti v postprodukčnej fáze projektu (čo sa podpísalo na úrovni trikových sekvencií), vďaka čomu sa ďalšie dva roky zháňali financie na jeho dokončenie a plánovaná premiéra sa z 2003 presunula až do tohto roka. Tak či tak, rozhodujúcim je nakoniec výsledok, za ktorý by sa museli hanbiť tvorcovia aj pri päťnásobne nižšom rozpočte (podľa informácii ide o neuveriteľných 52 mil. dolárov).
Samotné vymenovanie všetkých negatív by vydalo na zvláštny elaborát, preto sa obmedzím iba na vypichnutie najdôležitejších bodov. Začneme príbehom (vygenerovaný trojicou očividne „zhulených“ scenáristov), ktorého logické diery by spoľahlivo zhltli objekty o veľkosti galaxie (teória následkov časových vĺn je skrátka nezabudnuteľná...). Kapitolou samou o sebe sú neskutočne dementné dialógy, ktoré by pôsobili trápne vykonštruovane aj v paródii na žáner epického katastrofického veľkofilmu (budem sa znovu opakovať, ale nedá mi to – to musíte zažiť na vlastnej koži, aby ste uverili...). K ním si pridajte pravdepodobne najhoršie herecké výkony roka, ktorých vrcholom je Ben Kingsley a jeho blond odfarbené afro – zaručujem vám, že rozvibruje vašu brušnú bránicu. Jeho vyšperkované prehrávanie ma nakoniec paradoxne utvrdilo v tom, že išlo o zjavný úmysel, kde Ben pravdepodobne ako jediný pochopil, že sa upísal totálnemu výgrcu a tak si túto katastrofu aspoň náležite užíval.
„Boduje“ aj úroveň trikov, ktoré by získali status „odfláknuté“ i u tridsať rokov starých filmov. Do tretice – to musíte vážne vidieť! Takmer všetky exteriérové scény sú riešené formou zadnej projekcie, ktorá je žiaľ viditeľnejšia ako červená škvrna na bielom obruse. Pri scénach, kde sa postavy prechádzajú po meste máte pocit, že vy sami ste sa stali obeťou časového skoku do minulosti a pozeráte na film z päťdesiatych rokov. Lacnosť výpravy (znova opakujem pri rozpočte 52 mil. dolárov!!!) sa prejavuje tak v jasne umelej výtvarnej štylizácii futuristického veľkomesta, ako aj v neexistencii davových scén (komparz možno spočítať na prstoch jednej ruky). Primitívnosť trikov pokračuje aj vo vyobrazení toho, čo malo byť najväčším lákadlom – divokých prehistorických kreatúr. Kto videl filmové skvosty typu Boa vs. Python, vie o čom hovorím...
Posledným klinčiskom do rakvy je sám režisér Peter Hyams, ktorý nedokáže gradovať ani jednu scénu (spoliehať sa iba na hudbu jasne kopírujúcu perkusie zo stajne Media Ventures vôbec nestačí – príkladom buď nastupovanie do časostroja), viesť postavy a ovládať základné súčty pri umiestňovaní objektov do obrazu (meniace sa počty zmutovaných goríl z jedného záberu do druhého). Chaos a amatérskosť nedokáže zachrániť ani ten najšialenejší strih. Opodstatnenosť jeho existencie je z vyššie napísaného zrejmá a nutná – zakryť „fušerinu“ kde sa len dá. Na druhej strane to ale nič nemení na skutočnosti, že bleskovým prepínaním veľkosti záberov a nadužívaním detailov väčšinou nič nevidíte. I keď možno nakoniec je to aj lepšie, lebo na exponovanie filmovej katastrofy roka je vyobrazeného viac ako dosť... .
Lovci dinosaurov sú tak neporovnateľní s ničím, čo tento rok zakotvilo v našich kinách. Zároveň pre mňa predstavujú neriešiteľnú záhadu toho, ako niekto v roku 2005 mohol takúto zhovädilosť vôbec do kinodistribúcie zaradiť!!! Filmy podobného razenia majú totiž ohrozenú svoju existenciu aj v tých najspodnejších regáloch videopožičovien. Dielo skazy v podobe premietania tejto snímky však má aj jednu výhodu – vďaka tomu tu máme dopredu jasného, bezkonkurenčného víťaza kategórie „shit roka“ (znie to neuveriteľne, ale Lovci dinosaurov zanechávajú pekných pár námorných míľ za sebou aj nedávnou uvedenú Jaskyňu) a ukážkového kandidáta pravdivosti porekadla „pokiaľ neuvidíš, neuveríš!“ Peter Hyams týmto filmom zasadil ťažký konkurenčný direkt aj nezničiteľnému Uwe Bollovi. Ak ste videli aspoň jeden z jeho totálnych nepodarkov (Alone in the Dark, House of Dead) máte jasnú predstavu o kvalite Lovcov dinosaurov. Naozaj ide o rovnorodú ligu majstrov. Jej účastníkom ku genialite krásne – zábavne - zlých filmov od tvorcov Woodovho formátu chýba to nefalšované detské nadšenie z radosti tvoriť (opodstatňujúce ich ohodnotiť maximálnym počtom bodov), tak typické pre Edove dielka. Hyams a Boll zatiaľ natáčajú „iba“ zábavne - zlé filmy.
Tým sa nakoniec dostávam k opačnej optike skrz ktorú možno na Lovcov dinosaurov nazerať. Ak máte záujem o najhumornejší film roka, pričom ste si vedomí, že aspekt zábavy spočíva v tom, ako je snímka neskutočne zle nakrútená, rozhodne nepremeškajte návštevu kina! Odmenou vám budú kráľovské orgie smiechu a dobrej nálady pri sledovaní scén, ktorých absurdita a blbosť úmerne narastajú s ubehnutým projekčným časom. S podobným prístupom sa nakoniec môže stať, že budete zo sály odchádzať z rovnako (neveriacky) širokým úsmevom na tvári ako ja (z toho dôvodu beriem akékoľvek vaše hodnotenie od 0-10 :-) ).
A Sound of Thunder (USA/Nemecko/ČR, 2005, 103 min.)
Réžia: Peter Hyams. Scenár: Thomas Dean Donnelly, Joshua Oppenheimer, Gregory Poirier. Kamera: Peter Hyams. Hudba: Nick Glennie-Smith. Hrajú: Edward Burns, Catherine McCormack, Ben Kingsley, Jemima Rooper, David Oyelowo, Wilfried Hochholdinger, August Zirner