ODVAHA MILOVAŤ

A čo s tým má odvaha milovať? Odvaha milovať je, totiž, dar vybrať si lásku k inému pred láskou k sebe a riskovať, že ten druhý si zvolí lásku k sebe. Táto voľba zohrá rolu v každom z príbehov.

Ako scenárista rozdeľuje Lelouch čas primerane pre každý z príbehov, každé ich prepojenie i pointy, ktoré film veľmi príjemne odľahčujú. Ako režisér inscenuje dialógy tak, že ich prvodojmová „patetickosť“ a „múdrosť“ sa stávajú živo prirodzenou. Priznávam sa, je to jedna z vecí, ktoré ma dostanú. Mám prevažnú skúsenosť že „citáty z bežného života“ len málokedy vyznejú na plátne prirodzene; naopak, väčšinou vyústia v kŕčovité klišé hrajúce sa na život. Odvaha milovať je jedným z tých zriedkavejších prípadov. Je pravda, že Lelouch si vypomáha malými pointami a jednou väčšou Pointou a následne aj „absurditami bežného dňa“, ktoré celkom dobre fungovali aj v starších filmoch Pedra Almodóvara (najmä Kika a Ženy na pokraji nervového zrútenia). Ale aj bez nich vyžaruje druhý film trilógie Ľudský rod - ľahkosť, prirodzenosť a šarm. Asi ako keď sa Massimo priznáva, že v rodnom Taliansku ho ako speváka neakceptovali, pretože jeho piesne sú demodé (zastarané). Úprimne, sú. Ale, keď sa do nich započúvate, zistíte, že majú čosi do seba. Majú v sebe tú správnu dávku životnej skúsenosti, úprimnosti, sentimentu, nostalgie a, a to najmä, príjemne sa počúvajú. Sú svojím spôsobom nadčasové. Odvaha milovať je presne taká. Nájdeme v nej sentiment, melanchóliu, osudovosť, ale aj miernu nadsádzku a hravosť, vďaka čomu ostáva prirodzená (nielen uveriteľná a pravdepodobná). Lelouch sa však nenecháva strhnúť a je to stále on, kto vedie film, nie naopak.

Hudba v Lelouchových filmoch vždy zohrávala dôležitú rolu. V Odvahe milovať využíva muzikálovú prácu s hudbou (v Muž a žena po 20 rokoch Anna režíruje príbeh filmu Muž a žena ako nový film-muzikál): všimnite si skoro tanečnú scénu prípravy pizze, ale aj vyjadrenie citového rozpoloženia postáv piesňou, či, klasicky, rytmizuje rozprávanie. Najmä však, opäť pracuje s Francisom Laiom, ktorý napísal hudbu pre väčšinu jeho filmov (spolupracujú spolu od roku 1966 a filmu Muž a žena). Zohranosť tejto režisérsko – skladateľskej dvojice je cítiť. Laiova hudba dodáva Lelouchovým filmom ďalšiu vrstvu, ktorá je však vnímaná akýmsi podvedomým zmyslom. Z ich kombinácia plynie napríklad aj to, o čom v súčasnosti čítate chvály v recenziách na filmy Yimou Zhanga, Ki-Duk Kima, Kar Wai Wonga alebo aj Chan-wook Parka a i.; ťažko konkretizovateľný pocit silnej ľahkosti a odľahčenej sily. Hoci sa môže zdať, že Európa „odpisuje“, pravda je niekde inde. „Francúzska filmová škola“ 60. rokov je šlabikárom pre väčšinu ázijských režisérov.

Odvaha milovať nie je bez chyby, čo je dôvodom, pre ktorý som stiahla dva bodíky, no celkovo prevláda pozitívny pocit, ktorý ešte posilňuje sympatická Lelouchova vlastnosť – vyberať si herečky, ktoré sú rovnako nepekné, ako krásne. Odvaha milovať je pre mňa film, ktorý si rada pozriem ešte aspoň raz.