DIABLOVA ŽATVA

A tak sa zrazu objavuje Katherine v malom louisianskom mestečku Haven, kde spolu so svojím kolegom začínajú vyšetrovať, prečo je voda sfarbená farbou krvi a sfanatizovaní domáci stále opakujú príchod desiatich biblických hrán, ktoré ich majú postihnúť, ako kedysi Egypťanov strestaných Bohom za utláčanie izraelského národa. Samozrejme, jedna zvláštna rieka ešte nerobí z Haven miesto pre desiatku rán, ale keď začnú pršať žaby, objaví sa roj kobyliek a aj dobytok začína byť viac hnilý ako živý, možno Katherine precitne z vedeckej letargie. Do akej miery môže dianím hýbať aj malé blonďavé dievčatko zo satanistickej rodiny, to už je otázne, a vzhľadom na žáner nie úplne neprirodzené...

Diablova žatva spadá do portfólia spoločnosti Dark Castle, za ktorou stojí dvojica Joel Silver – Robert Zemeckis. Vytvorili už Dom hrôzy, 13 duchov, Loď duchov, Gothiku i Múzeum voskových figurín. Ako vidno, zväčša sa tu rysujú remaky známych filmov, občas pokus o nejakú inú látku, ale s jasne vytýčenými pravidlami a šablónovitým dejom. Diablova žatva samozrejme nie je výnimkou – sú tu nadprirodzené javy, dievčatko s údajne diabolskými schopnosťami a napokon aj očakávaná pointa, ktorá doterajšie sledované minúty postaví úplne naruby. Tento kúsok má dokonca také pointy dve.

Prvá polovica je priemerným kúskom, ktorý vás zavedie na miesto činu, zoznámite sa s obyvateľmi a prepadnete atmosfére mestečka. Katherine začínajú čoraz častejšie prepadať nočné mory a nie je núdza o napínavé scény, v ktorých sa môžete slušne zľaknúť či myknúť tak, aby ste rozsypali časť vrecka s popcornom. Budovanie atmosféry nie je príliš originálne – ale dlhé prechody v tme, nenápadné sledovanie určitého diania kamerou a najmä výborná zvuková stránka, kde niečo neďaleko šmátra či zrazu sa rozbije, slúžia svojmu účelu. No potom sa začnú množiť biblické rany a s nimi prichádza určitá bezmocnosť scenáristov, vrcholiaca v prvý dejový zvrat, po ktorom naskočí pasáž dokonale vyciciavajúca stanovený rozpočet, a napokon relatívne primitívne finále, po ktorom ostanete rozčarovaní s vetičkou „A to je všetko?“. Áno.

Diablova žatva má určité medzery v obsahu. Neprináša prakticky nič nové, prvú polovicu hororu, keď sa deje málo strašidelného, zvláda a potom chce všetko zvaliť na efekt, malé dievčatko a dva nie veľmi logické zvraty. Je zrejmé, že celý tím tu stavil predovšetkým na formu, no pri nej bojuje s malým rozpočtom. Osobne mi vadí, že množstvo napätia sa tu buduje lacným spôsobom nastavenia nočnej mory, z ktorej sa Katherine akože efektne prebudí do reality. Opakovaný vtip, alebo v tomto prípade sen, nie je veľmi účinný. Samotná stránka formy čiastočne poteší – trošku labilné povahy sa môžu ľakať pomerne často (a aj silnejšie so sebou sem-tam trhnú), práca s tajomnom pôsobí prvú hodinu celkom sugestívne. Lenže so zníženou vierohodnosťou a logickosťou obsahu prichádzajú nepochopiteľné scenáristické kľučky, ktoré už nezachráni roj kobyliek, ani pár mierne nechutných scén. Ide o typické zlyhanie hororu, ktorý dokáže v prvej polovici mnoho sľúbiť, no v druhej má obrovský problém všetko splniť.