DIVÉ SVINE |
DIVÉ SVINE |
Čo urobiť so svojím životom, ak máte pocit, že vám uteká pomedzi prsty a vy ste stále menej spokojní s jeho otáčkami? Kúpite si Porsche? Zbalíte Scarlett Johansson v Tokiu? Alebo jednoducho nasadnete na choppra a vydáte sa diaľkam v ústrety?
Do kín dorazili štyria chlapíci, ktorí v tom mali jasno. Život je natoľko v hnoji, že od neho treba utiecť. Aspoň na pár dní. Hodili na seba kožené bundy s výšivkou Wild Hogs (odtiaľ názov filmu) a vyrazili smer Kalifornia. Každý z nich si niesol svoje malé tajomstvo, každý pred niečím utekal. Jeden pred rozvodom, druhý pred papuľnatou ženou, tretí pred svojím vlastným strachom a štvrtý pred poznaním, že je už starý fotrík. Je jasné, že ich čaká trochu zábavy, trochu spoznania samých seba a nakoniec nejaký ten happy-end. Čo však čaká diváka? Zabaví sa?
Pravdepodobne áno. Divé svine neobsahujú nijak prekvapivú alebo inovatívnu zápletku a už vôbec nie neočakávaný dej. Každá postava je od začiatku „jasná“. Napriek tomu však film ako celok ponúka divákovi pomerne príjemný zážitok z jazdy. Nie je potrebné nijak zvlášť uvažovať, stačí si pohodlne vystrieť nohy a nechať sa unášať. Tým pravým oktánom, ktorý dodáva potrebnú energiu, je totiž vďačná kombinácia hercov a ich charakterov.
Najmä skrachovaný hrdina v podaní Johna Travoltu a starostlivý otec Tima Allena tvoria hlavnú os príbehu a „špičkovanie“ medzi nimi dvoma, kto je vlastne skutočný hrdina, drží diváka. Obe postavy sú vo svojej jednoduchosti veľmi dobre obsadené a tak nám nerobí problém vžiť sa do Travoltovho nadšenia, akcieschopnosti a pózerstva, rovnako ako do Allenovho opatrníctva a ťažko potláčaného sklamania. Martin Lawrence a William H. Macy slúžia viac menej ako okrajové veselé figúrky a asi je aj dobré, že nemajú viac priestoru. Tak trochu kŕčovitá scénka s kečupom prípadne tancom sú dôkazom, že čím menej, tým lepšie.
Samotný príbeh ma rýchly spád. Štyria fotríci ešte ani nestihnú urobiť tretiu „cikpauzu“ (prostata je škaredá vec) a utiecť nažhavenému ochrancovi zákona, keď sa stretnú so svojou hlavnou výzvou – s bandou skutočných motorkárov. Pomerne (na zaujímavé postavy) chatrná banda pod vedením charizmatického Raya Liottu versus mestské padavky. Na koho si vsadíte? Áno ja viem, je to film...
Scenár a réžia sú postavené na pevných základoch opakovania osvedčeného a nepúšťajú sa do ničoho mimoriadneho. Je pravda, že málo čo vás v Divých sviniach prekvapí (keď sa niekto na motorke príliš obzerá, čo čakáte, že sa stane?), ale v podstate nič neurazí. Niektoré vtipy mi predsa len prišli trochu primitívne, ale celú cestu ani na chvíľu nedôjde na to, aby motor úplne skapal a to je hlavné. Pre mňa osobne je najsilnejším pocitom z filmu - zážitok „bezstarostnej jazdy.“ Chuť len tak sadnúť na mašinu a vydať sa kamsi, je sama o sebe tak silná a pútavá, že dodáva človeku motiváciu urobiť so svojim životom čosi podstatné.
Divé svine sa ani náhodu nechytajú na Bokovku, Stratené v preklade alebo trebárs Zlomené kvety. Nemajú ich originalitu a šarm, ale stále ponúkajú príjemnú jednoduchú zábavu, ktorá je v našich kinách – podľa mňa – dosť vzácnym tovarom. Celosvetový divácky záujem je preto pochopiteľný a myslím, že Divočiaci patria k filmom, aké sa ľahko odporúčajú. Trocha oddychu a zábavy si užije každý. Poslednou poznámkou sa ešte vrátim k tržbám. Čo si budeme nahovárať, tie si jasne koledujú o pokračovanie. Ak by však mali títo fotríci ešte raz sadnúť na motorky, dúfam, že dostanú kvalitnejší scenár. Na jednu cestu to stačilo, druhá by už mohla nudiť.
Wild Hogs (USA, 2007, 99 min.)
Réžia: Walter Becker. Scenár: Brad Copeland. Kamera: Robbie Greenberg. Hudba: Teddy Castellucci. Hrajú: Tim Allen, John Travolta, Martin Lawrence, William H. Macy, Ray Liotta, Marisa Tomei