6.0

Filmová recenzia

V roku 1162 sa v odľahlých mongolských stepiach narodil istý Temudžin. Jeho otec bol chánom jedného z mnohých kmeňov a Temudžin si už ako 9 ročný vyberá za nevestu dievča menom Börte a to aj napriek tomu, že pochádzala z chudobného kmeňa. Pôvodne mal syn chána uzavrieť zväzok s jednou z dievčat zo znepriateleného kmeňa a tak spečatiť mier. Temudžinov otec je čoskoro zákerne otrávený a zomiera. Podľa tradície je jeho nástupcom Temudžin, no napokon skončí uväznený čakajúc na smrť. Temudžin tak prisahá pomstu a po dlhých rokoch ťažkostí a útrap, svojim zmyslom pre spravodlivosť a čestnosť dokáže zjednotiť početné vojsko prívržencov, aby ako najväčší z Mongolov neskôr vstúpil do histórie ako Džingischán – vládca sveta.

V roku 2005 Sergej Bodrov s Ivanom Passerom spoločne režírovali film Nomád, ktorý napriek svojim nie príliš dobrým kvalitám obnášal mytologické prvky (proroctvo, pomsta a vznikajúca legenda). Nehovoriac o tom, že hlavná postava je potomkom samotného Džingischána. Film Mongol je pokračovaním tejto tendencie, no na rozdiel od filmu Nomád je vidieť posun k lepšiemu. Bodrov zobrazuje len istú časť života Džingischána, od jeho detstva až po zrodenie legendy a ponúka tak príbeh jeho všeobecne menej známej mladosti. Bodrov sa primárne nezameriava na zobrazenie bojov medzi mongolskými kmeňmi, ale vykresľuje skôr rodinné vzťahy medzi Temudžinom a jeho ženou Börte, ale tiež ponúka akýsi zidealizovaný obraz nomádskeho života, aj keď tradične typické pastierstvo tu vôbec nie je prítomné. Až v závere sme svedkami veľkolepej, no zato krátkej bojovej scény.

Bodrov nenávideného krutého dobyvateľa zobrazil ako čestného a spravodlivého hrdinu, ktorý bojuje proti bezpráviu, teda obraz Džingischánovej mladosti je príliš zidealizovaný. Aj keď je značná časť filmu podaná v mytologickej rovine. Bodrov dokázal tento potenciál využiť aj bez zbytočných trikových sekvencií. Vzniká tak zvláštny hybrid. Na jednej strane Bodrov zachováva historicky uveriteľné prostredie (kostýmy, výber lokácií), no príbeh o historickej postave sa viac podobá na legendu ako na rekonštrukciu doby života mladého Džingischána. Teda o historickej vernosti sa v žiadnom prípade hovoriť nedá. Predsa len Temudžin respektíve Džingischán, je nielen v Mongolsku vnímaný ako legendárna postava a tak táto poloha môže byť celkom legitímna.

Ďalším mínusom je lineárna štruktúra príbehu, ktorá neponúka žiadne napätie a ani len náznak dejových zvratov. Temudžin je totiž predurčený vyhrať za akýchkoľvek okolností, pretože všetky proroctvá sa zákonite musia naplniť. Tiež na vykreslenie charakterov jednotlivých postáv akoby nebol priestor a dialógy pozostávajú zväčša z banálnych a predvídateľných slovných prejavov. Čo je škoda, pretože herec Tadanobu Asano, ktorý stvárnil Temudžina môže ponúknuť oveľa viac. Nemožno však tvrdiť, že ide o vyslovene nudný film. Plusom je práca s kamerou. Dlhé a pomalé jazdy a v spojení s krásnou krajinnou scenériou nielen mongolskej stepi, vytvárajú veľkolepú atmosféru a upútajú svojou vizuálnou rozmanitosťou aj vďaka použitiu farebných filtrov, ktoré obraz ladia do odtieňov kovovej modrej. Za povšimnutie stojí aj skvelá hudba fínskeho skladateľa Tuomasa Kantelinena.

Už dlhšiu dobu možno vnímať istú snahu ruských filmov tvorcov s „vyšším“ rozpočtom (pri filme Mongol dosiahol 10 miliónov amerických dolárov) priblížiť sa k hollywoodskej produkcii. Bodrovovi sa to nie celkom podarilo a je otázne, či išlo o zámer alebo neschopnosť. Ak by jeho ambiciózny plán nakrútiť ešte ďalšie dve pokračovania naozaj vyšiel, bude podstatné, ako sa postava Temudžina bude vyvíjať a či jeho zidealizovaný obraz naďalej pretrvá. Napriek tomu, že snímka Mongol formálnymi prvkami nič nové neprináša, je zaujímavé sledovať, ako sa európsky režisér dokáže priblížiť tematicky, štýlom a preferovaním minimalistického hereckého prejavu (ale na druhej strane aj explicitne zobrazovanému násiliu) filmovým charakteristikám známych najmä z produkcie východoázijských filmových tvorcov. Aj keď Mongol ako pomôcka pre vyučovanie dejepisu rozhodne neposlúži.

Mongol (Nemecko, Kazachstan, Rusko, Mongolsko, 2007, 120 min.)
Réžia: Sergej Bodrov. Scenár: Arif Alijev, Sergej Bodrov. Kamera: Rogier Stoffers, Sergej Trofimov. Hudba: Tuomas Kantelinen. Hrajú: Aliya, Tegen Ao, Tadanobu Asano, Ying Bai, Khulan Chuluun.