PEKLO S PRINCEZNOU

Lucifer už síce splieta delobušnú ľúbostnú veselicu s čertovskou kolegyňou Muribanou (Alžbeta Stanková), no tá pozemská Aneta by stála za hriech. A hoc aj popri Muribane... To sa v tmavých kútoch prastarého čertovho mlyna už chystá pre Bedřicha divadlo plné smradľavej síry, iskier, kúdľov dymu a ohňových šľahúňov. Ľudia z mestečka prišli v prevlekoch posilniť dojem Pekla s veľkým P, aby Jeroným nechal Anetu na pokoji. Stačí však zopár originál svietiacich huniek (vyššia trieda obyčajných chvostov) a hneď sa pozná, že nezostalo len pri divadle a veľký Lucifer si aj so svojím vlastným chlpatým ansámblom pre Anetu skutočne prišiel.

Aj päťročnému dieťaťu musí byť v tej chvíli jasné, že Jeroným si Anetino srdce za každú cenu získa a vybojuje ju z pazúrov pekelného netvora. Rozprávkové zákonitosti jednoducho nepustia. Škoda, že mladí predstavitelia kráľovskej krvi dostali vedľajšiu príbehovú líniu, i keď zápletku na nich scenáristický tým postavil. Rebéliu, klasicky náhodne zrodenú a odvážne pred mocnosťami zeme a pekla bránenú lásku prezentovanú talentovanými Mádlom a Voříškovou systematicky valcovali prebytočné čertovské ilustrácie ich pekelného života niekedy dosť násilne vtipnou formou, nehovoriac o prvých husliach, ktoré hrali prestarnutí páni králi. Najbližšie osoby na oboch ich kráľovských dvoroch zábavný kolorit príbehu nijako nepodporili, pôsobili fádne, hoci Viktória pravidelne dvíha rozčarovane obočie a Ryneš sa nevie dojesť kuracích stehien. 

Filmu sa snaží humorom vypomôcť aj staručký vodník (Jiří Pecha). Jeho scvrknutá zelená postavička s vypúlenými očami pretkáva celý príbeh ako geriatricky všetečný pozorovateľ tamojšieho diania. A odtienky vtipnosti ďalej blednú smerom k principálovi (Filip Blažek), jeho nadšeniu zapojiť do pekelného divadla pospolitý ľud tu na zemi, ako aj v pekle smerom k Luciferovým huhňajúcim poskokom, neustále spiaceho čerta Elrebuba v podaní slávneho Miloša Formana nevyjímajúc. Nevydarené pointovanie scén sa stalo bežným rozpoznávacím znakom českého filmu (možno vplyv podobne dialógovo rozvrhnutých prihlúplych reklamných spotov).

Ďalším kameňom úrazu je zachytiť a zaujať súčasnú detskú dušu. Treba podporovať to pôvodné láskavé „pyšnoprinceznovské“ dobro, len vypúšťať premrštené budovateľské či oslavné sklony, no nie? Žáner rozprávka neobstojí. Nejkrásnejší hádanka bol vlezlý a lepkavý prehmat. Dnes sú v kurze komediálne rozprávky. Slovník treba revitalizovať, nech to pre niekoho znamená akúkoľvek degradáciu kultúrneho dedičstva. Mádl správne začína vetu zvratným zámenom. V tandeme s Voříškovou vládne atmosféra trošku ako na tomto svete, nebyť dobového oblečenia, ustráchaného túlenia sa pred ohnivými prskancami pravých pekelníkov a smiešnej svatby, ktorú majú takpovediac v popise práce. Sú vtipní, majú uvoľnený prejav, požadovanú charizmu a príťažlivo moderné tváre + nenačančané účesy. Škoda, že ten „pospolitý ľud“ trocha nepookrel a hrá ako z 50-tych rokov minulého storočia. Herci-bardi Skopeček, Nárožný, Postránecký sú vo svojich rolách príliš okato konfrontovaní s mladosťou Voříškovej a Mádla.