|
TRETÍ ROZMER AKO EVOLÚCIA KÍN |
TRETÍ ROZMER AKO EVOLÚCIA KÍN |
Za 10-15 rokov sa v kinobiznise zmenilo veľa. Nastúpili VHS i DVD tvrdo atakujúce časy medzi premiérou a vydaním na DVD. Zatiaľ čo Forrest Gump sa vliekol z kina na VHS pomaly necelý rok, posledný Harry Potter to stihol za štyri mesiace. Za posledných päť rokov začali distribútori úpenlivo bojovať s pirátmi, klesajúcou návštevnosťou i ďalšími problematickými atribútmi kinopriemyslu. Už sa zdalo, že budú musieť podľahnúť a začali skúšať experimentálne metódy paralelnej distribúcie typu vydať film do kín, DVD i VOD služby. No nie je to škoda? Je. Nehovoria si to iba prevádzkovatelia kín či distribútori útočiaci na najvyššie výnosy, ale aj bežní návštevníci, pamätníci celuloidu či prvých zážitkov v prítmi sály a poctivých návštev v dobách, kedy absentoval DivX i importované video.
Ťažké je lákať ľudí do kina pri stúpajúcej cene vstupenky, tone remakov a minimálnej vlny originality, ktorú vyčítajú tí, čo radšej ostávajú doma. Pohľad na narvané multiplexy sa zobrazí len pri premiére nového dielu veľkej série – bežné filmy strednej či nižšej kvality majú prázdnejšiu sálu. To je globálny trend – na Slovensku je situácia sčasti odlišná, keď po úplne mizernom roku 2005 prišla vlna nových multiplexov do krajských miest a zrazu aj Trnava, Trenčín, Nitra a iné mestá získali kvalitnejšie kino. Ľudia sa z veľkých blockbustrov naučili chodiť do kina aj na menšie filmy a krivka návštevnosti bola hneď veselšia. Ale dlho by nevydržala a zhruba okolo roka 2010 by narazila na svoje limity. Filmová ponuka na tento rok nie je príliš bohatá, no stačilo pár zmien na poslednú chvíľu a hneď sa osviežila.
Pokusy o atrakciu s aplikáciou tretieho rozmeru nie sú nové, zahŕňajú už dávne pokusy v 50. rokoch či významný príchod IMAX v 70. až 90. rokoch 20. storočia. No pokiaľ pominieme sledovanie filmu cez papierové okuliare za pár šupov či skôr selektívne uvádzanie filmov na IMAX plátna, stále chýba atribút masovosti. Hoci ako atrakcia aj papierové sklíčka poslúžili v uplynulej dekáde na filmy ako Spy Kids 3D či otrasná, ale na Slovensku veľmi úspešná Cesta na Mesiac 3D (viac ako 105 tisíc divákov pri totálne mizernej projekcii), príchod „masového 3D“ sa datuje už na posledné roky.
IMAX je síce fajn, ale nájdete ho iba na 400 miestach na svete a to je na masový úspech ešte málo. Navyše väčšina ponuky bola zložená z hodinových dokumentov, kde sa síce realizoval svojho času aj Kráľ sveta, ale celovečerných filmov tu bolo málo. A v čase 2D bolo zaujímavé vidieť aj Spider-Mana či Harry Pottera na megaplátne, no priplatiť si nebol ochotný každý. Občas pomohlo pridať pár scén navyše, ale ani to neplatilo – napríklad osud prvého bratislavského IMAXU sa spečatil za pár rokov.
No zoberte všetky multiplexy na svete a predstavte si, že v každom by ste mali aspoň jednu 3D sálu. To je moment, do ktorého sa chcel dostať nejeden filmár (aj James Cameron) či distribútor, lebo vtedy sa vyššia investícia do filmu s tretím rozmerom viac oplatí.
Prvé 3D úspechy
Medzi neúnavnými priekopníkmi nových 3D technológii patrí aj Robert Zemeckis, ktorý v novembri 2004 uviedol prvý celovečerný 3D film v IMAX-e, a to Polárny expres s veľkým úspechom. Neváhali ani Warner Bros., ktorí sa už v roku 2006 začali profilovať ako veľký prívrženec 3D – a pre IMAX verziu Supermana skonvertovali dvadsať minút stopáže z 2D do tretieho rozmeru.
V USA začali v tom čase aj inštalácie digitálnych projekcií a 3D kín – postupne si uvedenie vyskúšal napríklad Monster House (V tom dome straší), no v tom čase bolo takých kín iba 163. Rok 2007 priniesol ďalšie inštalácie a ďalšia skúška prišla počas Super Bowl víkendu v roku 2008.
Volala sa Hannah Montana & Miley Cyrus: Best of Both Worlds Concert – a z našich kín ju určite nepoznáte. Bol to šikovný ťah, vytvoriť protiútok na nedeľnú chlapskú zábavu a pozvať do kina mamy so svojimi dcérami či tínendžerky v pôvodne časovo limitovanom týždňovom premietaní. Disney totiž pridal tretí rozmer, cenu vstupenky 15 dolárov a ťažil iba zo 683 kín (oproti Monster House štyrikrát toľko). Výsledok bol veľmi úspešný (31-miliónový otvárací víkend), kombinácia faktorov pomohla a aj 3D v bežnom, neIMAX kine sa osvedčilo.
Za prvý polrok sa 3D rozšírilo do ďalších kín, takže pri ďalšom skúšaní (Cesta do stredu Zeme) ich už bolo 854. Tento film prekvapivo priniesol výsledok polovičný – zhruba polovica výnosov prišla z 3D kín a polovica z 2D. Pri celkovo slabšej návštevnosti to bola menšia otázka, či každý film v 3D dokáže uspieť, ale nakoniec sa zaplatil a história ho už radí do 3D radu automaticky.
Do konca roka 2008 sa zvýšil počet 3D kín na tisíc, takže novembrový Blesk mal k dispozícii dobrý čas (týždeň pred Dňom vďakyvzdania) i slušný počet sál – a jeho čísla premietania boli dobré.
|
2009 – 3D zlom v zahraničí a u nás
Po prvých (k)rokoch sa 3D začalo pripravovať na väčší nástup. Pomohol mu celkovo vyšší záujem distribútorov i nasadenie filmoch rôznych žánrov (v pláne premiér už začali figurovať nielen animáky, ale aj horory). A v zálohe bola premiéra nového Camerona...
V USA začali zostra – Môj krvavý Valentín 3D ukázal potenciál 3D aj u starších divákov a tí už boli ochotní zaplatiť za vyvražďovačku v treťom rozmere aj extra vstupné. Od tohto momentu rastol počet kín a prakticky každý mesiac prišla nová 3D premiéra – Koralína, Jonas Brothers 3D, Monštrá vs. votrelci, Hore... 3D rozmeru sa riadne chytil Disney, o čom svedčí aj svedomitá (a peňažná príprava) na júnový Príbeh hračiek – uvedenie prvých dvoch dielov v 3D zarobilo pár desiatok miliónov.
3D sa dostáva na Slovensko koncom marca 2009, keď sa v oboch multiplexoch Palace Cinemas objaví jedna 3D sála a počas roka ich nasleduje väčšina CineMax-ov či banskobystrická Europa Cinemas. Niektoré kiná sa mohli „radovať“ až z neskoršieho uvedenia – napríklad trenčiansky CineMax dostal 3D sálu až koncom roka. Na druhej strane, aký lepší film môžete mať ako prvú 3D návštevu?
Finálna skúška 3D prichádza 17. decembra 2009 – z Avatara sa všetci zbláznia a začínajú robiť všetko pre to, aby sa 3D naplno rozmohlo do čoraz väčšieho množstva kín.
3D ako zlatá baňa
Prečo chcú ísť všetci do 3D? Lebo je to v prvom rade veľký biznis. A zároveň je to presne ten element prinášajúci ľudí späť do kina. Pretože aj keď sa bude tlačiť 3D do obývačiek, bude to spočiatku ťažký oriešok a zatiaľ to vyzerá, že je ľahšie presvedčiť ľudí na dodatočnú investíciu dvoch eur (hoci pozor, v New Yorku je to od 26.3 už 5 dolárov). Ponuka začína byť čoraz pestrejšia – animáky sú vždy stávka na istotu, pretože prinesú celé rodiny a druhou zastávkou je pochopiteľne blockbuster s veľkým rozpočtom. Zatiaľ nikto nečaká, že pôjdeme na tínendžerskú komédiu do tretieho rozmeru, lebo ani tretí rozmer ešte zo selanky s Jennifer Aniston či Anne Hethaway neurobí lepší film. Hoci nejeden fanúšik by sa rád pokochal napríklad kamerovým obletom okolo dekoltu Hayden Panettiere aj v 3D...
Prakticky každý film roku 2009 ukázal, že tretí rozmer pomáha a predáva. Avatar to zaklincoval mamutím zárobkom a Alica v krajine zázrakov potvrdila obrovský záujem o 3D aj od iného tvorcu.
Viaceré štúdia sa k 3D prihlásili okamžite a začínajú narýchlo konvertovať filmy. V momente, ako sa ukázalo, že tento proces je realizovateľný a nie príliš drahý (cca 5 miliónov dolárov za film), sa veľký fanúšik 3D (Warner Bros.) podujalo do 3D zmeniť Súboj titanov. Výsledok uvidíme o pár týždňov, i keď prvé reakcie z rýchlej konverzie z 2D do 3D nie sú vôbec nadšené, práve naopak. Ale už teraz je známe, že od Warnerov pôjde do 3D takmer všetko – druhé Mačky a psi, oba diely Harry Potter VII, Sucker Punch, Green Lantern. A ani Disneyho 2D reinkarnácia nevydržala dlho – Tangled (kedysi známa ako Rapunzel) pôjde tiež do 3D...
|
3D pre opätovné stretnutie
Ale nebudú sa konvertovať iba nové filmy. V rámci veľkého biznis prístupu sa už objavujú zvesti o tom, že každé štúdio či tvorca si dobre prevetrajú archívy a prinesú staré známe filmy znovu do kín. Na jednej strane je to príležitosť, ako vidieť opäť Titanic, Hviezdne vojny či Pána prsteňov na veľkom plátne. Na druhej strane je to sčasti smutný krok, pretože archívne kúsky začnú atakovať kalendáre premiér. Pokiaľ by boli tieto 3D filmy nasadené do slabších období (jar a jeseň USA, sčasti aj u nás), potom by mala ich prítomnosť zmysel. No kto zaručí, že nepôjdu v lete na úkor veľkých noviniek?
Je však na hrane akceptovateľnosti. Pri Príbehu hračiek sa celkom podarilo manažovať premiéru iba v USA, na Slovensku šance oboch filmov úplne zabilo načasovanie. Ani päť týždňov po Avatarovi totiž nestačilo na vytvorenie priestoru pre ďalšie 3D filmy. Preto je zatiaľ otázne, do akej miery taký krok uspeje. História si pamätá napríklad uvedenie Hviezdnych vojen po 20 rokoch – tie úspech mali. Takže v tomto smere sa dá očakávať, že diváci do kina prídu znova. A pre distribútora nie je nič výhodnejšie ako znovu otáčať existujúci materiál a investovať už iba do marketingu.
3D ako ďalší krok v sérii
Popri úplne nových projektoch a 3D oprášení tých starých sa rysuje aj ďalšia subkategória programu kín. Staronové filmy už klopú na dvere – nejedna séria už-už začala strácať záujem a kolabovať, preto prišla celkom vítaná resuscitácia v podobe 3D. Jeden príklad za všetky: Nezvratný osud 4. Ak by film vyšiel v 2D, bol by totálne skritizovaný, pretože je to mimoriadne slabý a médiami dorazený film. No prihoďte divákom tretí rozmer a budú nadšení, že sa ich stará séria vrátila v novom kabáte. A zmysly sú pri sledovaní tak otupené, že väčšina si ani nepovie, že to bol zlý film.
A tak sa v tomto smere nemožno tešiť iba na tretí Príbeh hračiek, ale aj tretí Let’s Dance (?), Jackass, Alvina a chipmunkov, ďalší Resident Evil a aj siedmu Pílku. Skrátka, v budúcnosti to pôjde buď po dobrom a film zaujme ešte v 2D alebo po zlom a pôjde už do 3D priamo.
3D vs. 2D sály
Keďže 3D sál je málo (a kinári chcú, aby sa im investície vrátili), vzniká tu zaujímavý kolobeh. Zmení sa sála, očakáva sa návratnosť. A zároveň si takto kiná budujú dlhší záujem o film, pretože limitovaný počet 3D sál im nahráva vo väčšom záujme. Keby prišiel Avatar do troch sál naraz v 2D alebo len v 3D, nedržal by sa na priečkach tak dlho a nemal by ani takú návštevnosť. Fanúšikovia i odhodlaní návštevníci Camerona by prišli – no takto sa chodilo aj na samotnú 3D atrakciu. A dlhšie ako obvykle.
Celý prvý štvrťrok patrí Avatarovi a hocičo sa chcelo dostať do kín (ako Príbeh hračiek 1+2 u nás) nemalo šancu. Až Alica v krajine zázrakov je prvým 3D filmom roka – a zase megaúspešným. No v prvom týždni premietania mala veľký problém získať plný hrací profil pre 3D verziu v slovenských kinách. A dlho si ho neužije, pretože už 1. apríla prichádza rozprávka Ako si vycvičiť draka a hneď o ďalšie dva týždne Súboj titanov. Je zrejmé, že Alica a Draci sa budú mlátiť v dvoch týždňoch okolo Veľkej noci, pretože na Alicu ešte kvôli slabšiemu prvému týždňu s nie úplne hracím profilom nešli všetci záujemcovia a ďalšie dva týždne jej stačiť nemuseli. Potom príde nová rozprávka, ktorá sa bude chcieť uchytiť, no Alica sa bude ešte stále hrať – a je otázne, ako si kinári ich hracie profily rozdelia. A keď sa im podarí túto hádanku vyriešiť, prídu 15. apríla zase Titani a to už, obávam sa, rozprávky pôjdu do ešte náročnejšej situácie, pretože Titani zrejme obsadia celý večer a pre Alicu i Drakov môže ostať maximálne pár poobedných časov. Krásna, ale zradná dilema kinára!
Príchod 3D filmov tak musí byť dobre načasovaný a mať dostatočne veľké časové odstupy, inak hrozí prepadák. Na druhej strane ich potrebujú mať kiná dosť, aby sa im 3D sály napĺňali. Špeciálne pri menších multiplexoch so štyrmi sálami – napríklad nejeden CineMax si s 3D odpálil najväčšiu sálu, no do kín stále plynú ďalšie filmy a tie sa musia tlačiť v menších, zatiaľ čo vo veľkej sa už možno hrá aj tretí mesiac ten Avatar, no iný nový 3D film nie je... Väčšie multiplexy môžu skôr kalkulovať. Či už mať viac 3D sál a varírovať filmy alebo ako v prípade Palace Cinemas urobiť si z 3D lepší hrací profil pre vybraný film a lákať ľudí viac do iného multiplexu. Napríklad Alica v krajine zázrakov má v Bratislave lepšie a početnejšie časy v Poluse ako v Auparku. A to sa otvorila Eurovea, ktorá zase láka predpremiérou Ako si vycvičiť draka v 3D... Pri dobrej konštelácii tak môže každý z multiplexov preferovať iný film – Avatara, Alicu i Drakov. Ale iba v Bratislave, kde ich máte tri.
Navyše od apríla 2010 sa počet 3D sál v Bratislave rozrástol a každý multiplex už bude mať dve 3D sály, čím si vyrieši problémy s premietaním troch-štyroch filmov naraz a v budúcnosti sa určite vyplatí aj pre nasadenie hitov typu siedmy Harry Potter. Menšie mestá sa do druhých kinosál tak rýchlo hnať nebudú, pretože by im odpálili polovicu počtu – a to je pri súčasnej ponuke 3D filmov stále veľká daň.
|
3D v roku 2010 a neskôr
V súčasnosti sa vezie 3D na peknej vlne úspechu, ale stále možno konštatovať, že všetky atribúty sa naň viažu v menšej miere. Zatiaľ je menej filmov, tým pádom menej kolízií hracích časov, no je to dostatočne veľký trend, aby udržal návštevníkov v strehu a dokázal ich prilákať na každý nový 3D film. Keď príde jeden za štyri až šesť týždňov, potrvá chvíľu, kým sa návštevníci nabažia a až potom začnú selektovať. Preto je možné, že aj tento rok budú filmy v čiernych číslach.
Po jarnej trojici nás čaká totiž Shrek, Mačky a psi, Let’s Dance 3, Príbeh hračiek 3 počas prázdnin a ani jeseň ešte nebude prepchatá, zatiaľ tam čaká Resident Evil: Afterlife, Legend of the Guardians a možno siedma Pílka. Pred Vianocami príde siedmy Harry Potter VII a rok je za nami.
Väčší ošiaľ možno očakávať v roku 2011, kde už bude počet premiér vyšší a napríklad v novembri idú týždeň po týždni Arthurove Vianoce a Happy Feet 2, o pár týždňov aj ďalší Alvin s chipmunkami a aj Tintin. Tam už sa začnú premiéry mlátiť výraznejšie, lebo na Vianoce ich môžete mať v kine päť – a s jednou sálou v strednom meste ich nemáte šancu utiahnuť. A investovať do druhej je neskoro, lebo viac ako 20-30 filmov v 3D do roka ešte nemáte.
A samozrejme, kardinálna otázka znie, ako dlho budú zákazníci tretí rozmer podporovať, preferovať a investovať doň. Ja osobne čakám prvý prepadák z 3D koncom roka 2011 alebo v roku 2012, či už zo zlého načasovania alebo odhalenia nižšej kvality 3D filmov (forma prebíja obsah). Potom už príde pozornejšia selekcia, čo a kedy uvádzať do kín a v akom rozmere. Nemenej dôležité je aj dlhodobé investičné hľadisko, lebo nikde nie je napísané, že keď sa všetci 3D nabažíme, tak v roku 2015 nás postupne nezačne opúšťať, keď bude kopa sál prebudovaná na tretí rozmer.
Dovtedy nás čakajú desiatky 3D návštev – opodstatnených ako azda u Vianočnej koledy a Avatara, ale aj nenaplnených, kde forma víťazí nad obsahom ako u Nezvratného osudu 4 či Alice. Preto len malý odkaz pre tvorcov – ak sa chcete hrať s 3D, fajn, no nezabudnite, že popri všetkých remakoch, nových dieloch série a zaručených projektoch by to mal byť na konci dňa predovšetkým dobrý film. Pretože tí šomrajúci diváci unavení pokračovaniami či reštartmi budú stále tvrdiť, že ani 3D nepridá návšteve kina a cene lístka tú pridanú hodnotu.
