STREETDANCE 3D |
STREETDANCE 3D |
Sú mladí, pekní, talentovaní, zamilovaní, tancujúci – a nedajú sa vydržať v 3D!
Tanečné filmy sú v ostatných rokoch stávka na istotu. Ale to, čo pre minulú generáciu znamenal Flashdance či Hriešny tanec, už ťažko zopakujete v súčasných reáliách. Pokusy sú rôzne, za posledné štyri roky sa ich vyrojilo dosť a takmer vždy stavia na rovnakú kartu. Na jednej strane je šikovná Ona, tanečníčka z prestížnej školy resp. túžiaca sa tam dostať. Na inej strane On, úplný opak jej charakteru. Ak je Ona bohatá, On bude z chudobnej vrstvy. Ak je Ona zlé dievča, On ju musí dať do laty a urobiť z nej poslušnú partnerku. Pritom sa zamilujú a na konci ukážu superduet. Koncept skúsili Američania, Poliaci a teraz Briti, ktorý týmto kúskom dokázali dokonca prekonať otvárací víkend Perzského princa na Ostrovoch dvojnásobným rozdielom. To znie sľubne.
Zlomené srdce, veľké talenty, kombinácie tanečných štýlov. To všetko sa na nás valí od prvej minúty v pomerne efektnom pozlátku, no ani priemerný divák sa tu nenechá tak ľahko obalamutiť. Tanečné filmy potrebujú na začiatku poriadne charaktery, postavy hodné obdivu, sledovania i prejavu sympatií do ďalších minút. Nie iba peknú tváričku, dobrý zadok , ale aj troška charizmy – a tá tu chýba zhodne ako pri Dokáž to! . Darmo sa tu nosia tričká s britskou vlajkou a pokúšajú schádzať a rozchádzať pekní ľudia, keď im chýba síce otrepaná, ale v každom hollywoodskom popcorňáku fungujúca segmentácia postáv. Absentuje tu tá potrebná sviežosť, ktorá sa mihla aspoň v prvom Let’s Dance v roku 2006 (film bojoval s klišé, ale ako variácia fungoval).
StreetDance 3D nemá v tomto smere čo ponúknuť – naopak, servíruje blbé dialógy, ktoré svoje charaktery potápajú ešte hlbšie a snaží sa ako-tak dotrmácať do konca. Po scenáristicko-tvorivej stránke mi StreetDance pripomenul vlaňajší zúfalo nudný zážitok z Nezvratného osudu 4, ktorý sa snaží 3D pozlátkom zakryť plytký dej.
Čo sa týka tanečných kreácií, cítiť inšpiráciu z oboch táborov, zároveň aj určitú nevyváženosť medzi jednotlivými sekvenciami. V praxi platí, že keď na plátne tancuje hlavná hrdinka, s výnimkou finále niet veľmi o čo stáť; prezentuje sa priemerná séria choreografií, na aké sme už z filmov posledných rokov zvyknutí. Konkurenčné skupiny, kde sa mihnú hviezdy z Britského talentu ako napríklad takmer 17-ročný George Sampson i finálne minútky však stoja za to. StreetDance 3D tu načrtol kacírsku ideu, aké super by to mohlo mať v hlavných rolách totálne neherecké obsadenie – ale zastal ešte skôr ako na polceste, čo je vzhľadom na výsledok škoda.
Podpriemerný dej a nevyrovnané tanečné čísla sú ešte nižšie zadupávané dvomi prvkami formálneho spracovania. Tretí rozmer filmu vlastne nič nepridáva, je síce lepšie vidieť film aspoň určitých, aj keď veľmi sporných kvalít a mať fungujúce 3D, no nie takto sa samoprezentujúce. Jasné, je to očakávaná hra na efekt, že občas hodíme do divákov šiltovku či predmet – ale to vlastne príliš zaujímavé nie je. Pekné scenérie Londýna tu vyniknú skôr, ale ťažko budú hodné vstupenky za 7 či 8 eur.
Distribútor očividne pochopil, že film je zlý sám o sebe a jeho vyznenie ešte zaklincoval nasadením otrasného českého dabingu. Úprimne, nie je mi tento krok úplne jasný, pretože návštevnosť si podľa mňa o tej britskej môže nechať iba zdať, ale ako lákadlo by fungovať mohol. Lenže to by nemohol byť totálne zbrklý, s nevhodným výberom hlasov a typicky plochým vyznením. Fakt, tento pokus píli uši!
Skromné tri body za pár pekných tanečných sekvencií a britské talenty, sedem odpočítaných za tú 3D drzosť, obsahovú časť, nič-moc soundtrack a dabing. Ostávame doma, čakáme na ďalší 3D tanečný film v lete.
StreetDance 3D (V. Británia, 2010, 98 min.)
Réžia: Max Giwa, Dania Pasquini. Scenár: Jane English. Kamera: Sam McCurdy. Strih: Tim Murrell. Hudba: Lloyd Perrin, Jordan Crisp. Hrajú: Charlotte Rampling, Rachel McDowall, Eleanor Bron, Chris Wilson, Patrick Baladi