PROFIL: JUDE LAW

Potom prišiel Andrew Niccol s Gattacou (Gattaca). Law tu stelesnil podpornú rolu. To mu ale bez problémov stačilo na to, aby tú titulnú, stelesnenú Ethanom Hawkeom, prebil svojou nespútanou energiou. Tá z jeho arogantného milionára Jeromeho len tak sálala - napriek invalidnému vozíku. Na výkone sa akiste odzrkadlila i hercova dlhoročné divadelné skúsenosti. Počas nich vystriedal účinkovanie hneď v niekoľkých renomovaných divadelných súboroch, spomeňme napr. rešpektovanú skupinu Royal Shakespeare Company. Vďaka doskám znamenajúcim svet prišli prvé úspechy, či už nominácia na Cenu Laurencea Oliviera (za „Hrozných rodičov“) alebo ocenenie Tony (za broadwayskú hru „Indicretions“).

Skutočný prielom nastal v roku 1999 mrazivým Minghellaovým trilerom Talentovaný pán Ripley (The Talented Mr. Ripley). Law tu hral bohatého mladíka Dickieho Greenleafa, zavraždeného duševne chorým Mattom Damonom a odniesol si za to nomináciu na Oscara za najlepšiu mužskú podpornú rolu. Nasledovalo Cronenbergovo sci-fi eXistenZ (eXistenZ) a ruský ostreľovač v Nepriateľovi pred bránami (Enemy at the Gates). Ale naplno sa do toho ponoril až vo svojom ďalšom filme. Ním sa stala spolupráca so Spielbergom na ambicióznom kubrickovskom sci-fi A.I. Umelá inteligencia (Artificial Intelligence: A. I.). Hlavnou dejovou líniou bolo pinocchiovské pátranie umelého chlapca (Haley Joel Osment) po Modrej víle, v čom mu pomáha absolútne energická postava, Lawov robotický gigolo Joe. Niekedy sa zdá, že tomuto hercovi, mimochodom bol jedným z kandidátov na Willa Turnera v Pirátoch Karibiku, najviac pristanú práve podporné úlohy. V nich naňho nie je uvalená povinnosť uniesť komplet príbeh na vlastných pleciach. A možno je problém v tom, že neudrží dych a kým na priestore pár minút exceluje, akonáhle je mu zverená na priestor veľká rola, prestáva stíhať. Takže nikoho neprekvapilo, že rovnako výnimočne sústredene si viedol i s krásnou roličkou psychopatického nájomného vraha Maguirea v adaptácii komiksového románu Road to Perdition (Road to Perdition), kde išiel po krku Tomovi Hanksovi.

Rok 2003 bol už o titulnej úlohe. Stalo sa tak znova v Minghellaovej réžii, variácii na nekonečné Odyseovo putovanie z bojiska domov za svojou láskou (Nicole Kidmanová). Law bol viac ako reálnou postavou skôr mystickým rozprávačom, stretávajúcim na svojej dlhej púti udalosti komické, bizarné i strašidelné figúrky. Za výpravný epos Návrat do Cold Mountain  (Cold Mountain) dostal svoju druhú nomináciu na Oscara. Že nezaspal na vavrínoch preukázal, keď to riskol a zavetril talent v neznámom Kerrym Conranovi. V jeho žánrovom mixe a vizuálnom skvoste Svet zajtrajška (Sky Captain and the World of Tomorrow) sa po Ripleym znova stretol s Gwyneth Paltrowovou a zase im to spolu ako večne rozhádanému páriku seklo.

Následne sa vrátil do osídiel výrazných podporných rolí. Zaujať dokázal i v Rade nešťastných príhod (Lemony Snicket´s A Series of Unfortunate Events), burtonovsky ladenom dobrodružstve Brada Silberlinga. A to napriek tomu, že bol iba rozprávačom príbehu; občas sme uvideli maximálne tak jeho temnú siluetu skláňajúcu sa nad písacím strojom. V Scorseseho Letcovi (The Aviator), kde bodoval Leonardo DiCaprio ako extravagantný filmár Howard Hughes, skvele stelesnil žoviálnu roličku Errola Flynna. V adaptácii divadelnej hry Na dotyk (Closer) obsadil postavu umelca Dana, jedného zo štyroch Londýnčanov (ďalej Robertsová, Portmanová a Owen) vzájomne prepletených vo vzťahoch všetkých druhov a príchutí. Návratom k hlavnej úlohe bol šarmantný zvodca žien Alfie (Alfie), v remakeu snímky zo 60. rokov, kde jeho rolu hral Michael Caine.