PROFIL: SAM RAIMI

Raimi si vybral svoj rodný žáner z prostého dôvodu – za málo peňazí sa dá vyprodukovať celkom slušná zábava a upozorniť na seba. Do karát mu hral neprehliadnuteľný špecifický vizuálny štýl, oplývajúci najrôznejšími kamerovými uhlami a rýchlymi nájazdmi kamery. Čo si sa za mlada naučil, v dospelosti ako by si našiel a detské „bavkanie“ sa s kamerou sa nádherne zúročilo. V roku 1981 prišiel Raimiho prvý celovečerný film, dnes už kultový, tzv. „splatterový“ horor The Evil Dead (Smrteľné zlo), v ktorom bolo opäť najčastejšie vidieť jeho najbližšieho priateľa Campbella v úlohe Asha. Scenár je podobný krátkometrážnemu predkrmu – skupinka mladých ľudí sa vyberá do od sveta odrezanej opustenej chaty, v pivnici ktorej nachádzajú Knihu mŕtvych („Book of Death“ presne tak sa volal aj celý projekt, avšak pred uvedením do kín zmenil Raimi názov na Smrteľné zlo, čiže The Evil Dead), a prebudia tak lesných démonov. Trasľavá, priam šialená kamera, desivá atmosféra a potoky krvi mali za výsledok, že Raimiho tím (zložený z jeho kamarátov) dosiahol neuveriteľné – film sa dostal až na MFF v Cannes, kde ho samotný Stephen King označil za najlepší horor 80. rokov, čím vtedy iba 23-ročnému Raimimu zložil obrovskú poklonu. Raimimu sa podarilo to, čo si od tohto (sub)žánru sľuboval – všimli si ho hollywoodski producenti. V tomto prípade, bohužiaľ, nanešťastie.

Jeho nasledujúcim počinom sa stala bláznivá komédia Vlna zločinu (Crimewave, 1985), ktorú napísali jeho kamaráti, bratia Joel a Ethan Coenovci (Fargo; Braček, kde si?). Prvá skúsenosť so štúdiom mala ale priveľmi horkú príchuť. Štúdio Columbia Pictures totiž liezlo Raimimu do kapusty až natoľko, že Campbell sa musel svojej hlavnej úlohy vzdať. Raimiho réžia bola ohromne limitovaná a dnes už na toto dielo len s krútením hlavy poznamenáva, že keby vedel do čoho ide, nikdy by sa tomuto projektu neupísal. Z filmu sa stal prepadák a to bol pre Raimiho zdvihnutý palec – vrátiť sa tam, kde začal. 

Evil Dead II. (Smrteľné zlo II., 1987) si už pod svoje ochranné krídla kompletne zobralo trio Raimi-Tapert-Campbell a film, pohybujúci sa na hranici pokračovania a remaku The Evil Dead, produkčne zastrešila ich už vyššie spomínaná spoločnosť. Jednalo sa o takmer identickú fabulu ako v jednotke s výnimkou pár maličkostí. Opäť prázdnotou zívajúca lesná chata, lesní demóni, skupinka teenagerov, krvavé hody a svojský ultrakinetický vizuálny štýl. To všetko len za oveľa viac peňažných prostriedkov (3 milióny). Kopcovitá komediálno-hororová zábava sa podobne, ako jej predchodca stala v krátkom čase kultovou záležitosťou. Druhé Smrteľné zlo sa v Amerike stalo komerčným hitom. Kráľovský úspech filmu bol však spečatený až potom, čo sa o neho ľudia vo videopožičovniach išli doslova pobiť. Raimi sa stal kráľom tejto éry splatterových hororov a jeho dvorný herec Campbell symbolom týchto krvákov. Svoj status korunoval slávnou scénou, v ktorej si odreže zlým duchom posadnutú ruku a chopí sa motorovej píly. Nezabudnuteľné sú i pamätné hlášky jeho životnej postavy Asha („Got you. Goodnight, you little sucker!“; „Swallow it!“).

Do ďalšieho projektu sa mu však aj napriek Raimiho veľkej snahe už dostať nepodarilo. Po rade krvákov sa rozhodol Sam presedlať na nejaké komiksové spracovanie, ktoré ho vždy lákalo. Nakoľko mu štúdio Universal nezverilo réžiu pripravovaného komiksu Shadow, vytvoril si Raimi vlastného komiksového hrdinu  - Darkmana (1990) v hlavnej úlohe s Liamom Neesonom. Darkman znamenal pre Raimiho tvorbu prvý veľký hollywoodsky projekt. Na motívy tohto diela dokonca vznikol komiks a to už je čo povedať.

Po krátkej absencii spolupráce s Campbellom na Smrteľnom zle, prišla ponuka na tretie pokračovanie krvavej série. Ani Raimi ani Campbell neváhali čo len sekundu, a svetlo sveta onedlho uzrela Army of Darkness (Armáda temnôt, 1993), ktorá sa ale už niesla v inom duchu. K záberu doterajších žánrov (horor, čierna komédia) pribrala i fantasy. Tentoraz žiadna chata ani lesy. Campbellov Ash totiž cestuje do minulosti, presnejšie do 13. storočia – do rytierskej doby, aby našiel legendárnu Knihu mŕtvych. Nechtiac však vyvoláva Armádu temnôt... Riskantný odklon od predošlých dvoch častí zapríčinil, že sa z filmu stal svojho času prepadák.

Po zavŕšení svojej bujarej splatterovej trilógie ukotvil v komerčných hollywoodských vodách a predstavil sa s vymierajúcim americkým žánrom – westernom. Superhviezdami (Sharon Stone, Leonardo DiCaprio, Russel Crowe, Gene Hackman) nabitý The Quick and the Dead (Rýchlejší ako smrť, 1995) však žáner nevzkriesil a pre neho mal odvykací charakter, nakoľko tu už nemohol aplikovať svoj bleskurýchly kamerový štýl. 

Transformácia z nezávislého režiséra na režiséra hollywoodskeho ho mierne deprimovala, o čom svedčí aj trojročná pauza, počas ktorej upriamil svoju pozornosť na produkciu prekvapujúco úspešných televíznych seriálov Hercules a Xena.