|
10 AMERICKÝCH BOXERSKÝCH DRÁM |
10 AMERICKÝCH BOXERSKÝCH DRÁM |
Od minulého štvrtka máme v kinách Fightera a pri príležitosti tejto premiéry vám prinášame prierez desiatimi boxerskými drámami alebo presnejšie americkými drámami z prostredia boxu.
Boxerský subžáner je doménou predovšetkým amerického hollywoodskeho filmu. Jeho korene siahajú až k nemému filmu „Battling Butler“ z roku 1926. Prvé významné boxerské snímky prišli v druhej polovici 40tych rokov a ustanovili mnohé žánrové konvencie (napr. zostrihy víťazných zápasov, prestrihávanie medzi vyčerpanými súpermi v ich rohoch medzi jednotlivými kolami či neodmysliteľný tréning s boxovacou hruškou).
Naprieč takmer celým boxerským subžánrom sa tiahne jedna a tá istá téma: vzostup (a veľakrát aj zostup) po kariérno-spoločenskom rebríčku a jeho dopad na charakter jednotlivca a jeho rodinu či priateľov. Už tradične tvorí dejovú kostru príbeh outsidera, pre ktorého sa ring stáva jediným priestorom na realizáciu svojich (amerických) snov.
|
|
|
Telom aj dušou (Body and Soul, r. Robert Rossen, 1947)
Jeden z úplne prvých zásadných filmov boxerského subžánru, v ktorom – ako to vo väčšine boxerských drám býva – je samotný box ako šport na druhej koľaji. V popredí sú témy spoločensko-kariérneho vzostupu, zmeny charakteru a jej zásahu do rodiny. Na pretrase sú tiež nekalé zákulisné praktiky boxu ako kšeftovanie so zápasmi. Kameraman James Wong Howe predviedol inovačné remeslo, keď sa do ringu postavil na kolieskových korčuliach s ručnou kamerou a vtiahol tak divákov za povrazy priamo medzi aktérov. Mnohí označujú túto snímku ako predchodcu Zúriaceho býka od Martina Scorseseho. Film bol ocenený Oscarom za najlepší strih.
Podvod (The Set-Up, r. Robert Wise, 1949)
35-ročný boxer Bill 'Stoker' Thompson má za sebou sériu potupných porážok. Jeho slabé obdobie zneužijú jeho tréner a manažér, keď bez jeho vedomia predajú jeho zápas s o 12 rokov mladším súperom. On sa však ľahko vzdať nehodlá a prázdne miesto po manželke v hľadisku ho burcuje k lepšiemu výkonu. Svojím bojom o vlastnú hrdosť a peniaze spočiatku nevedome, no onedlho aj oboznámený so situáciou, riskuje pomstu od miestneho gangu. Ťažiskom snímky je vyše 20-minút trvajúci súboj, ktorý je na svoju dobu bravúrne nakrútený a okrem toho v reálnom čase servíruje aj akúsi typologickú plejádu divákov v hľadisku. Film-noir z boxerského prostredia odohrávajúci sa počas jedného večera.
Šampión (Champion, r. Mark Robson, 1949)
Midge Kelly a jeho zmrzačený brat Connie hľadajú spoločne trochu miesta na Slnku. Bijú biedu a cestujú za prácou ako čierni pasažieri alebo stopujú. Keď im osud uštedrí ďalšie rany, rozhodne sa dravý Midge vziať všetko do vlastných rúk a vydá sa na cestu, na konci ktorej má byť to, po čom stále túžil – stať sa NIEKÝM. Možností preňho nie je veľa a tak si cestu k vysnívanému cieľu razí v ringu, v ktorom môže svoj hnev pretaviť v úspech. Odrazu sú tu ovácie más, záujem médií, veľké peniaze či priazeň žien. Toto všetko prináša úspech v ringu. No zároveň vyrubuje nemalú daň, ktorou je odcudzenie najbližším... Vynikajúci Kirk Douglas (nominovaný na Oscara) žiari v titulnej úlohe ďalšieho zásadného boxerského filmu nakrúteného v štýle filmu-noir. Snímka, ocenená Oscarom za strih, priniesla toho času nevídanú technickú chuťovku: spomalený záber knock-outu.
|
|
|
Tým horšie, keď padnú (The Harder They Fall, r. Mark Robson, 1956)
Labutia pieseň Humphreyho Bogarta. Vo svojej poslednej hereckej role stelesňuje uznávaného športového novinára Eddieho Willisa. Donedávna úspešný stĺpčekár je však momentálne bez práce a z dôvodu finančnej tiesne prijíma pracovnú ponuku od boxerského manažéra Nicka Benka s očividne nečistými úmyslami. Eddieho úlohou je robiť tlačového hovorcu a predať laickej aj odbornej verejnosti neznámeho juhoamerického zápasníka Tora Morenu. Ten má síce úctyhodnú obrovitú postavu, je však mizerným boxerom so slabým pohybom i úderom. Benko má jasnú víziu svojho biznisu: kúpené a vopred dohodnuté zápasy a skvelý marketing. Toro s prehľadom „vyhráva“ jeden zápas za druhým a jeho meno aj vďaka Eddiemu naberá na kredite. Stále však nevie boxovať a čoskoro ho čaká zápas s obhajcom titulu v ťažkej váhe, ktorý zápas predať nehodlá. Eddie sa ocitá pred veľkou morálnou skúškou svojho života... Druhá snímka Marka Robsona v tomto zozname ponúka exkurz do skorumpovaného pozadia boxu a jeho iných špinavých zákulisných praktík.
Niekto tam hore ma má rád (Somebody Up There Likes Me, r. Robert Wise, 1956)
Kým filmovému boxu možno vládne Rocky Balboa, tak v skutočnom svete boxu je iba jeden Rocky – Rocky Graziano. Paul Newman exceluje v jednej zo svojich prvých životných rolí! Stelesnil zúfalého a problémového mladíka ponevierajúceho sa po ulici, ktorý jedného dňa zistí, že ako amatér dokáže raz-dva položiť trénovaných profesionálov. Poháňa ho nenávisť. Je už len na ňom, aby svoju jedinečnú šancu dostať sa z biednych sociálnych pomerov využil... Životopisná snímka Roberta Wisea mapuje cestu z ulice a chudoby až k titulu majstra sveta v strednej váhe. Klasika boxerského filmu.
Rocky (r. John G. Avildsen, 1976)
Čo napísať na adresu bezo sporu najznámejšieho boxerského filmu v dejinách kinematografie o looserovi a jeho americkom sne? Snáď len heslovite zhrnúť nasledovné: životná rola Sylvestra Stalloneho, prvý film z prostredia boxu ocenený Oscarom za Najlepší film, spúšťač (zatiaľ) piatich pokračovaní, základný kameň jednej z najpopulárnejších filmových sérií vôbec, pop kultúrna ikona. V súvislosti s touto kultovou filmovou figúrkou sa nedávno stala jedna pomerne kuriózna a zároveň kontroverzná vec: fiktívny Rocky Balboa bol zaradený do Medzinárodnej boxerskej siene slávy, a to už je rozhodne čo povedať. Bola táto pocta oprávnená alebo nie? Na to tu už je ale diskusia.
|
|
|
Zúriaci býk (Raging Bull, r. Martin Scorsese, 1980)
Majstrovské dielo Martina Scorseseho, ktoré malo byť jeho posledným filmom vôbec, je právom považované za najlepší boxerský film v dejinách filmu. A to najmä vďaka famóznym naturalistickým scénam v ringu či „živočíšnemu“ výkonu Roberta De Nira. Dvoma Oscarmi ocenená snímka sleduje vzostup a pád šampióna strednej váhy Jakea LaMottu, ktorý má tvrdé päste, no ešte tvrdšiu hlavu. Jeho priam animálne pudy a honba za úspechom vedú k strate hranice medzi ringom a rodinou a úplnej sebadeštrukcii. Okrem mnoho iného, film aj o tom, ako vidieť to, čo sme predtým nevideli.
Ali (r. Michael Mann, 2001)
Kontroverzná ikona svetového športu Muhammad Ali, vlastným menom Cassius Clay, bol predmetom viacerých vynikajúcich dokumentov (napr. oscarový dokument When We Were Kings z roku 1996) a začiatkom nového storočia sa dočkal aj solídneho celovečerného životopisného filmu s vynikajúcim, na Oscara nominovaným Willom Smithom v titulnej role. Zaujímavé a značne komplexné spracovanie Aliho života a jeho cesty k svojim prvým veľkým úspechom. Film Michaela Manna vrcholí Aliho slávnym historickým víťazstvom nad Georgeom Foremanom na čiernom kontinente v Zairy (súboj známy ako „The Rumble in the Jungle“). Mann bravúrne zinscenoval pästiarske súboje. O pozornosť sa hlási aj hudba, ktorá v tomto filme hrá po Smithovi a kamere ďalšiu, veľmi dôležitú úlohu.
Million Dollar Baby (r. Clint Eastwood, 2004)
Aj veterán Clint Eastwood zamieril do vôd boxerského subžánru a s témami amerického sna a eutanázie na pozadí ženského boxu dobyl v roku 2005 srdcia Americkej akadémie, keď si jeho dráma vypýtala štyroch zlatých plešivcov a porazila perfekcionistického Letca Martina Scorseseho. Silná komorná dráma s oscarovou réžiou, oscarovými hereckými výkonmi Hilary Swank a Morgana Freemana a pod kožu zachádzajúcim melancholickým soundtrackom, ktorá tlmočí veľké pravdy nielen z ringu, ale najmä zo života.
Druhá šanca (Cinderella Man, r. Ron Howard, 2005)
Prehľad uzatvárame s veľkou hollywoodskou drámou o živote boxera Jamesa J. Braddocka (Russell Crowe) a jeho neľahkej ceste k titulu svetového šampióna v ťažkej váhe na pozadí Veľkej hospodárskej krízy v 30tych rokov 20. storočia. Sľubne vyzerajúci projekt však svojho času prepadol: nezabodoval v kinách ani na vyhlásení oscarových nominácií, kde vzhľadom na svoje najvyššie ambície značne vyhorel. Režisér Ron Howard (Čistá duša) si dobre uvedomoval „oscarovo“ vďačnú tému (hrdinu z ľudu, ktorý v časoch ekonomickej depresie hľadá svoju druhú šancu, aby nakoniec „postavil Ameriku, ktorá bola na kolenách, opäť na nohy“) a až príliš okato chcel svojho ďalšieho plešivca. Výsledkom tohto snaženia bolo, že oscarový tím na čele s Howardom a Croweom priniesol až prílišnú dávku patriotizmu, patetizmu, sentimentu a nevyhol sa citovým vydieračkám. Mnoho iných kvalít (či už technických alebo hereckých) mu však nemožno uprieť a v rámci svojho subžánru má nezanedbateľné miesto.
