DENNÍKY ZO CINEMATIKU 2011

Nakoľko sa nám, žiaľ, z časových dôvodov nepodarilo nahadzovať festivalové denníky súčasne s prebiehajúcim festivalom, pozrime sa aspoň takto spätne na súhrn všetkých 7 cinematikovských dní. Okrem toho pripravujeme aj reportáž zo 6. ročníka MFF Cinematik Piešťany.

Piatok – deň prvý
Kúpeľné Piešťany sa po upršanej noci prebudili v piatok ráno do chladného rána. Počas doobeda však teplota vystúpila nad hranicu príjemných 20 °C a v parku medzi kinami bolo možnosť vidieť kmitať organizátorov. Tohtoročný Cinematik otvoril o 14:00 Iná Chelsea - Príbeh z Donecka. Snímka sa odohráva v Donecku, baníckej oblasti na Ukrajine, kde väčšina ľudí žije iba dvoma vecami: biedne platenou prácou v bani a futbalovým klubom Šachtar Doneck, ktorému šéfuje mecenáš Achmelov. Na pozadí víťazného ťaženia Šachtaru Doneck v pohári UEFA sledujeme futbalovú smotánku na jednej strane a obyčajných ľudí z regiónu: baníkov a zároveň verných fanúšikov futbalového klubu. Do kina Fontána zavítal aj producent, s ktorým po skončení projekcie prebehla krátka diskusia. Prezradil, že výsledný film nebol po chuti vysokopostaveným doneckým funkcionárom. Toť úplne prvý film 6. Cinematiku,ktorý bol uvedený v rámci sekcie DOKMA: Animovaná realita.
 
Oficiálne však Cinematik otvoril až po 19tej v Dome umenia, a to politickým thrillerom o "kariére" teroristu, ktorý sa nechal volať Carlos. Pôvodne 6-hodinová snímka sa však distribuuje v skrátenej, 165-minútovej verzii, čo bolo veľmi citeľné. Skratkovitý dej, kvantum viditeľne "umelých" stmievačiek. Najväčšia kino sála na Slovensku však bola takmer plná a otvárací a zároveň prvý súťažný film zbehol ako voda. Nasledoval prvý polnočný film zo sekcie Za hranicou kultu: Vidiecka pohostinnosť - subžánrová klasika z roku 1981 Južanská pohostinnosť.
 

Sobota – deň druhý
Filmové podujatie ako 7-dňový filmový festival možno v tuzemských podmienkach označiť za filmový sviatok. Keby sme chceli vypichnúť čo len jeden festivalový deň Cinematiku, tak náhľadom do ostatných ročníkov nemožno za kinematografický sviatok neoznačiť sobotu. Soboty sú na Cinematiku stále sviatkami. Väčšinou sa počas nej odpremieta väčšia časť neskôr ocenených filmov a na záver je vždy pripravená filmová noc. Inak tomu nebolo ani tento ročník. Od 14tej do 19:30 ste mali možnosť zhliadnuť až trojicu súťažných snímok: diváckeho a napínavého Ghost Writera Romana Polanského (držiteľ Európskej filmovej ceny za rok 2010), emotívnu dánsku drámu Lepší svet (Oscar a Zlatý glóbus) a najťažší kúsok súťažnej sekcie a azda aj celého festivalu Turínskeho koňa, údajne posledný režijný počin Béla Tarra. Po tomto súťažnom kokteily čakal návštevníkov okrem iného aj Francis Ford Coppola s osobnou rodinnou drámou Tetro. Ako alternatíva bola k dispozícii projekcia pod holým nebom. V priľahlom prírodnom amfiteátri sa premietal uletený Kick-Ass.

O 23tej odštartovala už tradične vo Fontáne filmová noc Noc prežitia: Vitajte v Austrálii. Trojica austrálskych záležitostí pozostávala z klasiky z roku 1978 Predĺžený víkend o vzbure prírody voči mladým manželom, ktorí si vyrazili do prírody; z krokodílskeho béčka Krvavá lagúna a asi najlepšej snímky noci hororového thrilleru Wolf Creek (mimochodom, based on true story), ktorý skončil pred pol piatou. Po prvej snímke prebehla aj súťaž. Po vytí či minuloročnom trúsení drsných suchých hlášok prišlo na rad nafukovanie krokodílov (pozn. "matračiek" do vody).

Nedeľa - deň tretí
Nedeľa odštartovala Cinematikom pre deti tzv. Cinematik Jr. (animák Spláchnutý). Nasledoval ťahák dňa rumunská snímka Ak si chcem pískať, pískam o mladom delikventovi, ktorému zostáva pár dní do prepustenia z nápravného zariadenia. Snímka vykazujúca znaky tzv. Novej rumunskej vlny na záver trošku vyústila do žánrovej dramatizácie. O 17tej si mohol divák vybrať medzi francúzskou drámou o 8 mníchoch a ich morálnej dileme O Bohu a ľuďoch (premietané už na MFF BA) a silnou záležitosťou Cudzinka (aj) o filozofii tureckej rodiny žijúcej v Nemecku.

O 20tej sa vo Fontáne premietal experimentálne ladený kúsok Pokušenie svätého Tonyho, po projekcii ktorého nasledovala diskusia (Q&A) s režisérom a predstaviteľom titulnej úlohy. Režisér prezradil, že tento film nakrútil zo znechutenia z ošúchaných dejových schém. Jeho najnovšia snímka je podľa neho samotného kritikou komerčných filmov, z ktorých sa stala forma kumulovania kapitálu. Inak na slovo skúpy režisér sa - samozrejme - vyhol otázkam o hlavnej myšlienke jeho titulu, ktorá asi zaujímala väčšinu publika. Krátko pred 23ťou si mohli diváci vybrať medzi hororom Izolácia a drámou Sama v Afrike (Kinema Choice).

Pondelok – deň štvrtý
Po horúcom víkende, kedy sme okrem iného zavítali skrz filmovú noc do Austrálie, sa piešťansky, medzinárodný filmový festival Cinematik prebudil do ďalších horúcich, priam až letných dní. Úvod týždňa odštartoval slávnostným krstom knihy Filmy Jacquesa Audiarda z Edície Cinematik v Dome umenia a zároveň ďalším súťažným filmom Finisterrae (spolu s Pokušením sv. Tonyho asi najväčšia bizarnosť doterajšieho festivalu). O 17tej si mali diváci možnosť vybrať medzi súťažnou Ponorkou alebo Marieke, Marieke o mladom dievčati vyhľadávajúcom intímnu spoločnosť starších pánov od belgickej debutantky Schoukens. Kto zvolil snímku zo sekcie Zvláštne uvedenie, mohol si po projekcii vypočuť diskusiu s režisérkou. Prezradila, že mala veľké ťažkosti s financovaním projektu. Dokonca jej bolo povedané, že peniaze na svoj film by aj dostala, ale musela by prerobiť scenár tak, aby šlo o lásku starého pána k mladému dievčaťu, a naopak. Akcentovala tak tabu tejto témy (láska dievčaťa k staršiemu pánovi) v spoločnosti.

O 20tej nasledovala populárno-náučná prednáška šéfredaktora Kinemy a jedného z organizátorov Petra Konečného. Vo Fontáne rozprával o Odvrátenej strane sci-fi. V tom istom čase zároveň v Dome umenia narazila do Cinematiku Melancholia Larsa von Triera (highlight dňa). Ak si pamätáte napráskané projekcie z ostatných rokov (najmä Nehanební bastardi či District 9), tak účasť na Melancholii sa k tomuto žiaducemu stavu blížila. Dom umenia bol takmer plný.

Utorok – deň piaty
Utorkový festivalový deň priniesol okrem Proroka či súťažných Štyroch levov dve spomenutia hodné projekcie. Tou prvou je festivalové uvedenie Nickyho rodiny, ktorá úplne zaplnila kino Fontána aj vďaka účasti protokolárnych hostí. Dokument o sirovi Nicholasovi Wintonovi a "jeho" zachránených deťoch prišli uviesť tvorcovia Patrik Pašš a režisér Matej Mináč, ktorí pred aj po projekcii veselo rozprávali. Režisér dokonca až tak, že sa neraz nevyhol až žoviálnym prejavom, ktoré boli na hrane medzi nevkusom a prvoplánovým humorom.

Skutočný ťahák dňa a azda aj celého festivalu prišiel až s uvedením klasickej snímky Fritza Langa M - Vrah medzi nami z roku 1931. Ide o Langov prvý zvukový film, predchodcu filmu-noir (Lang sa vo svojej neskoršej tvorbe venoval práve tomuto štýlu) a zároveň film, ktorý položil základy policajno-detektívnych filmov o pátraní po sériovom vrahovi. Priniesol však aj zaujímavý spoločenský presah. V reštaurovanej verzii s minutážou 108 minút sa premietal vôbec prvý raz na Slovensku. Smutným faktom je, že na túto projekciu prišlo žalostne málo ľudí...

Na záver dňa si návštevníci mohli vybrať medzi Nehostinnou krajinou (Za hranicou kultu, Fontána) a Pánom Nikto (Kinema Choice, Dom umenia). Za zmienku stojí pozorovanie, že polnočné hororové projekcie (aspoň) opticky vykazujú menší počet divákov, čo možno pripísať na vrub klubovej alternatíve Kinema Choice v Dome umenia, ktorá polnočným "zábavkám" uberá trošku z návštevníkov.

Streda – deň šiesty
Streda odštartovala súťažnými snímkami: slovenským dokumentom Chránené územie (sekcia Cinematik.doc) a posledným filmom zo sekcie Meeting Point Europe Ďalší rok od Mikea Leigha, po projekcii ktorého nasledovalo sčítanie diváckeho hlasovania. Krátko pred 14tou prišla sms správa s informáciami ohľadom tajného kina Secret Cinema-tik. Informačné posolstvo bolo nasledovné: čas 21:21, kúpalisko EVA (Kúpeľný ostrov). Trošku nešťastné načasovanie tejto v tuzemsku unikátnej filmovej udalosti, nakoľko návštevníci boli postavení pred dilemu: secret cinema-tik alebo záverečný ceremoniál.

Po 17tej sa konala záverečná tlačovka spojená so slávnostným uvedením novej slovenskej komédie Mŕtvola musí zomrieť aj za účasti tvorcov a hercov. Slovenská premiéra filmu Juraja Paštéku v hl. úlohách s Mirom Nogom či Petrom Marcinom nasledovala tesne po vyhlásení cien. Víťazom  najdôležitejšej súťažnej sekcie a držiteľom ceny Meeting Point Europe Award sa na základe hlasovania 17 mladých európskych kritikov stala snímka premietaná popoludní Ďalší rok, (ne)príjemná, inteligentná konverzačná (tragi)komédia a kvázi kritika britskej strednej vrstvy. Cena divákov zasa putovala na konto oscarovej dánskej drámy Lepší svet. Najlepším dokumentom sa stalo Nesvadbovo a Cena primátora mesta Piešťany skončila v rukách Mateja Mináča, režiséra dokumentu Nickyho rodina. Záver dňa sa už tradične niesol v znamení Vidieckej pohostinnosti (Jazero smrti) a sekcie Kinema Choice, ktorá naservírovala najnáročnejší film svojho tohtoročného výberu Vojdi do prázdna režiséra Gaspara Noého.

Za zmienku tiež stojí, že streda bola po stránke počasia jediným škaredým dňom celého festivalu. Aj to iba sčasti. Poobede zakryli inak po celý festival modrú oblohu mraky a podvečer na hodinu spŕchlo. Chvíľku dokonca hrozilo, že sa event Secret Cinematik neuskutoční, to sa však našťastie napokon nestalo. Počasie ustúpilo a tí, čo sa dostavili na miestne kúpalisko, zhliadli snímku Otvorené more len pár centimetrov nad hladinou vody v bazéne.
 

Štvrtok – deň siedmy
Štvrtok ráno sme sa prebudili do nevídane hmlistého rána. Vyzeralo to, že chladné, hmlisté a mrholiace počasie sa udrží celý deň. Nestalo sa, na obed sa vyčasilo a Piešťany sa opäť naladili na letnú, horúcu vlnu. Pred nami bol posledný festivalový deň 6. ročníka, posledné projekcie a zlatý klinec 7-dňového filmového maratónu Strom života režiséra Terrence Malicka, uvádzaný v distribučnej predpremiére.

Úvod a prvá časť záverečného dňa sa niesli v znamení slovenského filmu, najmä toho dokumentárneho a študentského: Celý svet je úzky most, Trou De Fer – Železná diera Pavla Barabáša, Študentské filmy AKU Banská Bystrica či hraný Čerešňový chlapec. V rovnakom čase ako posledný menovaný film sa premietala i poľská dráma Miestnosť samovrahov. Snímka od našich severných susedov ponúkla zaujímavú výpoveď nielen o emo, seba poškodzovaní ale najmä o úniku z reálneho sveta do virtuálneho univerza.

Niečo po 20tej už vyše 600 divákov v Dome umenia čakalo na jeden z vrcholov festivalu – meditatívny Strom života s filmovou rečou, ktorá sa nedá porovnať so žiadnym iným, doteraz nakrúteným hraným dielom. Nakoľko nový Malick skutočne nie je pre každého a osloví len zlomok obecenstva, publikum bolo „disciplinované“ a z kinosály (na rozdiel od takého Tarrovho Turínskeho koňa) odišiel zanedbateľný počet ľudí. Oficiálne posledným filmom bol South Park: Peklo na Zemi, ktorý sa premietal od 20:30 neďaleko Domu umenia, v priľahlom prírodnom amfiteátri pod holým nebom.