HORÚCI, POHOSTINNÝ A KOMFORTNEJŠÍ

Malé, no príjemné novinky

Po minuloročných významných programových novotách (nové sekcie Cinematik Homage, Študentské Oscary, Filmové peklo, ďalšia súťažná sekcia Cinematik.doc či na Slovensku premiérové tajné kino pod názvom Secret Cinema-tik), nemohol tento rok návštevník čakať nejaké zásadné zmeny v programe. Bez noviniek sa ale šiesty ročník nezaobišiel. Novinky boli menšie, v niektorých prípadoch kozmetické, ale o to praktickejšie a príjemnejšie. Začnime napríklad Cinematik barom, ktorý sa rozrástol o dobrých pár metrov štvorcových a presunul sa z trávy na betón. Nedá sa nespomenúť štýlové nasvecovanie Domu umenia vizuálnymi projekciami. Každý večer ho zabezpečoval Lukáš Matejka. Bažant Kinematograf z ostatných ročníkov nahradila tento rok sekcia PNky Cinema. Premietanie pod holým nebom sa z Kúpeľného ostrova presunulo len pár metrov od Domu umenia a Cinematik baru do priľahlého prírodného amfiteátra, kde premietali zväčša uletené záležitosti ako napr. Scott Pilgrim proti celému svetu či Kick-Ass. Dom umenia a bezprostredné okolie ako festivalové centrum tak dostalo nový rozmer.

Veľkým pozitívom bola aj festivalová denná tlač pod názvom Festivalový hlásnik. Nový, aktuálny hlásnik formátu A4 bol k dispozícii každý deň v priestoroch Domu umenia a jeho štruktúra vždy pozostávala z rozhovoru s jedným z európskych mladých kritikov, recenzie, tipov dňa a predstavenia tej – ktorej  sekcie. Tu sa zoznam novôt rozhodne nekončí.

Cinematik sa v tomto roku stal členom jedinečnej globálnej siete profesionálov EYE ON FILMS, ktorá zastrešuje výber a cirkuláciu celovečerných autorských debutov na partnerských festivaloch a ich komerčné nasadenie. V rámci tejto sekcie sa odpremietal debut Ryana Redforda Oliver Sherman. Ďalšou a nie hocijakou novinkou je založenie vlastnej knižnej Edície Cinematik. Jej prvá publikácia Filmy Jacquesa Audiarda vyšla pri príležitosti kompletnej retrospektívy tohto francúzskeho režiséra.

Azda najciteľnejším praktickým vylepšovákom bol presun záverečného ceremoniálu (alebo ak chcete slávnostného odovzdávania cien) z Fontány do 640-miestneho Domu umenia. V minulosti totiž záverečný ceremoniál vždy hostila útlejšia Fontána.

Kinema Choice pritvrdila a konkurovala hororom

Nesúťažná sekcia, zostavená dvojicou Michal Michalovič a Peter Konečný, namiešala tento rok odvážny artový kokteil. S výnimkou westernu bratov Coenovcov Skutočná guráž išlo o rýdzo klubový výber (Sama v Afrike, Pán Nikto, Kráľovstvo zverstiev, Vojdi do prázdna). Čo je však dôležité, nešlo len o kvalitné a nekonvenčné počiny, ale artové snímky, ktoré v tuzemsku videl len zlomok ľudí.  Výber sa ujal nad očakávania a sekcia Kinema Choice (Dom umenia) sa tešila z úctyhodného počtu divákov. Vďaka svojmu novému timingu (štart o 23:00) dokonca ukrojila z návštevností polnočných hororových projekcií, kde bolo už počas prvých neskorých večerov badať oproti ostatným ročníkom opticky menší počet ľudí. V minulosti totiž o 23tej neexistovala k sekcii Za hranicou kultu žiadna alternatíva a Fontána bola stále preplnená. Šikovný ťah, ktorý môžeme pripísať na zoznam tohtoročných racionalizačných opatrení! 

Prekvapenie v hlavnej súťaži

Prvý raz po troch rokoch, počas ktorých zvíťazili snímky 4 mesiace, 3 týždne a 2 dni, Medzi stenami a Biela stuha bolo jasné, že sa víťazom Meeting Point Europe Award nestane držiteľ Zlatej palmy z Cannes (minuloročný Strýko Búnmi či tohtoročný Strom života sú inej než európskej produkcie). Aj napriek tomu, že vo výbere nebol nikto s nálepkou „Zlatá palma“, favoriti boli. Či už nový rumunský počin Ak chcem pískať, pískam, Tarrove posledné dielo Turínsky kôň či dánska oscarovka Lepší svet. Víťazom a teda najlepším európskym filmom za roky 2010 a 2011 sa podľa 17 mladých európskych kritikov napokon stala (ne)príjemná konverzačná dráma Mika Leigha Ďalší rok, ktorú za horúceho favorita označoval skutočne málokto. Prehľad zvyšných cien ako aj rôzne čísla nájdete tu.

Technické ťažkosti patria k festivalu

Aby tento text nevyznel len ako nekritický chválospev, spomeňme i drobné mínusy. Asi žiaden týždeň trvajúci filmový festival sa nezaobíde bez technických zádrhelov akými sú napr. neskoré načasovanie titulkov pri ich odklikávaní, zaspaté prepínanie kotúčov či výpadky zvuku alebo obrazu. Nižšia technická kvalita bola citeľná napr. v úvode projekcie rumunskej snímky Ak chcem pískať, pískam, kedy na pár minút vypadol zvuk. Počas kultu M – Vrah medzi nami sa zasa trošku ponáhľali titulky. Väčšie problémy sprevádzali údajne aj premietanie filmu O bohoch a ľuďoch. A problémy neobišli ani Turínskeho koňa, pri ktorom premietač v úvode zabudol spustiť titulky a neskôr neraz zabudol prehodiť kotúč. Celkovo, skoré či neskoré prepínanie kotúčov bolo viditeľné pri viacerých projekciách. Žiadna katastrofa sa ale rozhodne konala.   

September 2012, miesto stretnutia: Európa, Piešťany

Smer, akým sa Cinematik chce uberať a uberá, sa redefinoval minulý rok. A počas svojho 6. ročníka si svoju ambicióznu cestu vyšperkoval a úspešne v nej napredoval! Že ste ešte za 6 rokov neboli na Cinematiku? Ako každoročný návštevník vám – ako milovníkom pohyblivých obrázkov – viem zaručiť minimálne nasledovné: porciu toho najlepšieho z európskej artovej filmovej kuchyne, súčasnú slovenskú kinematografiu (hranú, dokumentárnu aj študentskú) ako aj zvučné ťaháky zo svetových festivalov (a naozaj ešte veľa, veľa iného) v kúpeľných kulisách mesta Piešťany, plných parkov, veveričiek a gaštanov. Ak vám predošlé odstavce nestačili, v Denníkoch zo Cinematiku pripájame detailnejší pohľad v štýle deň za dňom. O rok ste všetci srdečne vítaní a pozvaní! Príďte sa aj vy s nami nielen zabaviť, ale najmä rozrušiť filmom. Stojí to za to!