Hlavné postavy spája nielen ich spoločné pracovisko - univerzita, ale aj príbuzenský vzťah. Krištof , dvadsať rokov ženatý, jeho žena Naďa a do tretice jej brat Alexander, dvakrát rozvedený, rektor univerzity. Bandy sa vie obracať za každého režimu a v každej situácii. Kiči odmieta švagrov kariérizmus, má sklon k melanchólii a trpí narkolepsiou (spavá nemoc). Ako zázrakom však ožíva pri kontakte s nežným pohlavím. Má povesť muža s nadmerným sexusom.. Je nepraktický, drží sa taoistickej zásady, že svet získame nekonaním (Lao-c´). Po celý život prekladá Danteho Božskú komédiu, opája sa jej mravnou vznešenosťou, ale v praxi znova a znova podlieha pudovej slabosti vo vzťahu k ženskému živlu. Tak, ako sa v kentaurovi sporí ľudská hlava s konským telom, v Krištofovi pulzuje napätie medzi výškou poézie a nízkosťou biológie človeka. A to je aj myšlienkový základ príbehu: večný rozpor medzi vznešeným a živočíšnym, medzi telesným a duchovným, medzi citom a sexualitou...