Film Vtáčnik preniká do života obyvateľov jednej bratislavskej štvrte. Či už sú to bývalí záhradkári, ktorí spomínajú na časy, keď lokalitu tvorili len vinice a les a neviedla sem žiadna asfaltka, riaditeľ Googlu, ktorý si stavia pre seba a svoju rodinu domov snov, majiteľka bytu v novostavbe, narážajúca na nekomunikatívnosť susedov, stavbyvedúci veľkého bytového komplexu, ktorý sa pravdepodobne chystá vytlačiť posledný kus divočiny alebo pôvodní zvierací obyvatelia. Fragmenty lokálnych príbehov obyvateľov štvrte s príznačným názvom Vtáčnik sa miešajú so spomienkami režisérky Evy na detstvo a úvahami o vtáčom spoločenstve. Pohľad režisérky starousadlíčky s pohľadom vtákov. Výskum najstaršieho žijúceho živočíšneho druhu na zemi tak posúva lokálny urbanistický problém na globálnu filozofickú úroveň: Čo hovorí naše správanie, osídľovanie a spolužitie o budúcnosti nášho druhu? Je to skôr pragmatizmus, alebo imaginácia, ktoré pomôžu ľudstvu prežiť na tejto planéte?