Na začiatku 14. storočia je Svätá rímska ríša v kríze a jej moc nad Európou sa uvoľňuje. Rakúsky rod Habsburgovcov to využije a dobýva územie Švajčiarska. Ich vládca tvrdo potláča historické práva švajčiarskych roľníkov a horalov, až to jedného z nich podnieti k vzbure. Je to lovec a volá sa William Tell.
Po svojej účasti na križiackej výprave do Svätej zeme William Tell prisahá, že sa už nikdy nedopustí násilia. Nemôže sa však prizerať postupnému útlaku švajčiarskych kantónov rakúskou habsburskou dynastiou. Aby zastavil ďalšie krviprelievanie a útlak, rozhodne sa zapojiť do boja za nezávislosť.
Rakúsky guvernér Gessler je odhodlaný potlačiť toto povstanie za každú cenu. Verí, že si tak získa priazeň rakúskeho kráľa a získa ruku jeho dcéry. Gessler vie, že povstalcov proti kráľovi vedie William Tell. Aby ukázal svoju moc a zničil povstanie v jeho zárodku, rozhodne sa verejne zahanbiť Tella a prinútiť ho pokorne pokľaknúť pred rakúskou korunou.
William Tell je známy svojou presnou streľbou z kuše, preto ho Gessler prinúti, aby pred všetkými zdvihol zbraň, namieril ju na svojho syna a odstrelil mu jablko z hlavy. Napriek Gesslerovým očakávaniam sa to Tellovi podarí a presne zasiahne jablko. Donútenie k tomuto ohavnému činu však v ňom ešte viac prehĺbi nenávisť voči guvernérovi a rozhodne sa pomstiť. Toto nepodarené poníženie, ktoré malo povzbudiť potlačenie vzbury, nielenže zvýši Tellovu nevôľu voči habsburskej vláde, ale vyslúži si aj Gesslerovo opovrhnutie princeznej, o ktorej ruku tak veľmi usiloval. Tak sa začala vzbura, pre ktorej začiatok a intenzitu boli dôležité jeden muž, jedna kuša a jedno jablko.