Yves Saint Laurent podľa Miša Korca

Koľko toho musíte vedieť o tejto ikone módy pred zhliadnutím filmu? Nie veľa. Netreba visieť na Wikipedii, ani čítať siahodlhé životopisy. Možno vtedy sa vám bude Yves Saint-Laurent vo filmovej podobe bude páčiť viac ako by ste čakali na kľúčové body jeho života.

Príbeh filmu začína ešte v roku 1957, keď 21-ročný Yves prichádza na návštevu rodičov do Alžírska, aby sa vrátil do Paríža naplno tvoriť. Stane sa hlavným dizajnérom módneho domu Diora, vrhne sa do jarnej kolekcie 1958 a začne sa viesť na vlne úspechu. Lenže keď má v roku 1960 narukovať, zrúti sa. Po návrate z kliniky zistí so svojím partnerom Pierrom Bergé, že ho vyšupli od Dior a zažalujú ho. Cieľ je jasný: postaviť sa na vlastné nohy a začať tvoriť legendárne kúsky i kolekcie...

KINEMAVIDEO2044.

Lenže ako to už v životopisoch (a najmä tých knižných alebo sfilmovaných) býva, sláva prichádza za určitú cenu. V prípade Yves Saint-Laurent (YSL) si môžete z nerestí vybrať viac a film sa ich nebojí ukázať. Ak sem niekto príde pre uniformnú formu životopisu, môže byť prekvapený otvorenosťou filmu a vybraných scén. Nechýba tu typická mustra vzostupu a pádu, hoci hrdina nepadá na totálne dno, iba osciluje medzi svojimi úspechmi – a žiaľ, osobnými prehrami a pokleskami.

Všetci, ktorí prídu do kina na film o návrhárovi, by moli poznať minimálne niektoré pravidlá módy, resp. rozlíšiť haute couture a pret-a-porter, tieto termíny sa totiž v scenári používajú bežne a film od vás čaká, že si ich viete zaradiť do kontextu dialógov či momentov v deji. Alebo vás neprekvapí, že módna prehliadka končí predvedením svadobných šiat. Tvorcovia sa nad týmito faktami nezastavia, ale našinec sa akosi priučí a potom si vie vychutnať aj neskoršie momenty, kedy sa kombinuje scéna s netradičnou hudbou v prospech silnejšieho vyznenia.

Zabudnite na životopis aj v štandardnom chronologickom ponínamí: po 11 minútach naskočia úvodné titulky a po prológu u Diora vlastne zistíte, že väčšinu scén rozpráva dlhoročný Yvesov partner Pierre Bergé a prihovára sa mu. Je to trošku zvláštny postup, nie je extra využitý, ale nie je ani príliš rušivý. Postupne sledujete naskakujúce roky a sami sa snažíte odvodiť si významné momenty YSL kariéry. No ak čakáte postup v štýle: toto bola veľká prehliadka, toto obrovský neúspech a na tejto prehliadke prišlo obrodenie, nedozviete sa veľa. Dramatické momenty prichádzajú – ale nemusíte vedieť prečo. Referujem najmä poslednú módnu prehliadku, kde si vypočujete bezmála šesťminútovú áriu z Toscy, ale nedozviete sa, aký význam mala pre Yvesov: bola najsilnejšia? Bola najpamätnejšia? Mala najlepší ohlas? Alebo bola posledná v určitom období? Nevedno, ale do filmového kontextu výborne zapadla. A ako reflexia tvorby génia film bez problémov obstojí a módne prehliadky sú napínavo aranžované.

Nemalý priestor si však pýta partnerský život YSL – a tu budú niektorí diváci prekvapení, kam film zájde. Festivalovému oku nepríde na scénach bozkávania sa či šantenia dvoch mužov nič nečakané, ale bežný divák sa dočká viacerých momentov, ktoré automaticky vykresľujú túžby dvojice hrdinov (a nielen k sebe, čo môže byť postupne zničujúci problém). Patrí to k deju a najmä búrlivému životu módneho génia, ktorý hľadal inšpiráciu všelikde – a z finálnej tretiny by mohol pomaly vyzvať Leonarda DiCapria z Vlka z Wall Streetu na súboj v šňupaní drog.

YSL má v podstate dve hlavné témy: nazerá na jeho tvorbu, vysvetlí niektoré momenty života a najmä ukáže nám skice, kľúčové modely a pár prehliadok. Na druhej strane sa venuje vzťahu dvojice mužov a ako sa dokážu navzájom milovať, rešpektovať, hašteriť a podporovať. Je to neľahké súžitie, ale ako na konci prvej tretiny padne Pierrovo rozhodnutie, je ochotný doň vstúpiť. Či to dokáže každý divák, to už bude otázne. Po videní mám totiž pocit, ako by niektoré silné momenty boli rozprávané príliš abstraktne – no dobovú atmosféru či pestrý soundtrack rozhodne filmu uprieť nemožno, práve naopak!

Pri súčte bodov a atribútov treba určite vyzdvihnúť aj herecké výkony. Pierre Niney je maximálne koncentrovaný a vytvoril nezabudnuteľnú rolu (a tie zvolené okuliare).Guillaume Gallienne má ešte náročnejšiu pozíciu – jednak jeho postava Pierre Bergé stále žije a jednak nemá toľko možností na výbuchy, zmenu nálad, o to je jeho výkon presvedčivejší. Vo vedľajších rolách nájdete povedomých hercov, ktorí sem vhodne zapadli a vytvárajú jeden z lepších francúzskych filmov posledných rokov.

Hodnotenie: 7/10