Prehliadku Nemecká jeseň ukončí v Kine Lumiere projekcia filmu Deň idiotov

V stredu 20. decembra sa v Kine Lumière projekciou filmu Deň idiotov (1981) Wernera Schroetera ukončí rozsiahla štvormesačná prehliadka Nemecká jeseň, zameraná na fenomén tzv. nového nemeckého filmu. Projekcie sa zúčastní aj Jana Plichtová, ktorá vo filme stvárnila jednu z vedľajších postáv. Pri príležitosti prehliadky vyšla aj rovnomenná publikácia reflektujúca nový nemecký film a jeho tvorcov od polovice 60. do polovice 80. rokov minulého storočia.

Prehliadka Nemecká jeseň predstavila jedno z najzaujímavejších období v dejinách nemeckej kinematografie, ktoré sa formovalo v 60. rokoch minulého storočia, v čase vzniku nových vĺn a smerov vymedzujúcich sa voči tradíciám a establišmentu. Zameraná bola na kinematografiu vtedajšieho západného Nemecka, kde sa v spomínanom období diali zásadné legislatívne zmeny a nastupovala nová generácia tvorcov. Dramaturgicky bola prehliadka rozdelená na dve časti. Počas septembra a októbra predstavila výber z tvorby Alexandra Klugeho, jedného zo signatárov legendárneho Oberhausenského manifestu z roku 1962 a zároveň významnej osobnosti v oblastiach filmovej legislatívy a filmového vzdelávania pri príležitosti jeho tohtoročných 85. narodenín. V mesiacoch november a december ponúkla výber z filmovej tvorby režisérov Rainera Wernera Fassbindera, Wernera Herzoga, Volkera Schlöndorffa, Wima Wendersa či u nás menej známych tvorcov, napríklad Herberta Achternbuscha, Petra Fleischmanna, Wernera Schroetera i ďalších.

Záverečným filmom prehliadky je film Wernera Schroetera Deň idiotov z roku 1981 o mladej žene, internovanej v psychiatrickej liečebni, ktorá je konfrontovaná s ostatnými obyvateľkami liečebne a s tamojším režimom na rôznych úrovniach. Film vznikol podľa novely Dani Horákovej a nakrúcal sa aj v bývalom Československu. Jeho kameramanom bol český tvorca Ivan Šlapeta a v úlohe jednej z chovankýň ústavu sa objavila aj slovenská herečka Jana Plichtová, divácky známa predovšetkým z poviedky Muška z filmu Juraja Herza Sladké hry minulého leta (1969). „Film sme zaradili do programu práve kvôli účasti viacerých tvorcov z našich končín,“ hovorí Michal Michalovič z oddelenia vedy a výskumu Slovenského filmového ústavu (SFÚ), kurátor prehliadky Nemecká jeseň. „Nemecko je nám geograficky veľmi blízke a vďaka tejto blízkosti dochádzalo k častej spolupráci západonemeckých filmárov s tvorcami zo strednej a východnej Európy,“ vysvetľuje. „Nemám na mysli len emigrantov, akým bol napríklad kameraman Igor Luther, ktorý nakrútil viaceré filmy s režisérom Volkerom Schlöndorffom, vrátane svetoznámej adaptácie románu Güntera Grassa Plechový bubienok (1979), ocenenej Zlatou palmou aj Oscarom pre najlepší cudzojazyčný film, ale aj tvorcov či hercov, ktorí spolupracovali na jednom či viacerých filmoch nového nemeckého filmu, ako napríklad slovenská herečka Jana Plichtová, dnes profesorka psychológie na Univerzite Komenského v Bratislave.“

Pri príležitosti prehliadky Nemecká jeseň vyšla aj rovnomenná publikácia, mapujúca fenomén nového nemeckého filmu prostredníctvom štúdií, ale aj pôvodných rozhovorov, ktoré vznikli pre samotnú publikáciu. „Čitatelia v nej nájdu rozhovory s Janou Plichtovou aj s kameramanom Ivanom Šlapetom o ich spolupráci s nemeckými tvorcami, resp. o práci v Nemecku, tiež s režisérom Krzysztofom Zanussim a hercom Danielom Olbrychským z Poľska, ktorí pracovali v Nemecku opakovane,“ približuje knihu Michalovič, ktorý je jej zostavovateľom. „Vo výnimočných prípadoch spolupráca fungovala obojsmerne. Napríklad Werner Herzog nakrútil koncom 70. rokov v bývalom Československu filmy Nosferatu – fantóm noci (1979) a Woyzeck (1979), pričom prvý z nich sa nakrúcal na Slovensku neďaleko Červeného Kláštora a druhý v českom Telči a jeho okolí. Kameramanom oboch filmov bol Jörg Schmidt-Reitwein, s ktorým sa nám tiež podarilo spraviť rozhovor do publikácie.“

Okrem pôvodných rozhovorov prináša kniha aj štúdie. Úvodný text Antona Kaesa Nový nemecký film z Oxfordských dejín svetovej kinemato­grafie čitateľov zoznamuje s najznámejšími predstaviteľmi spomínaného obdobia a zároveň ho charakterizuje aj historicky. Samostatné biografické heslá majú v publikácii režiséri Rainer Werner Fassbinder, Werner Herzog a Wim Wenders. Publikáciu dopĺňa rozhovor s Alexandrom Klugem z časopisu Octo­ber z rokov 1986 až 1987 a článok profesora Thomasa Elsaessera, autora viacerých knižných publikácií o rôznych aspektoch nového nemeckého filmu, uverejnený v časopise Film Comment v roku 2008, ktorý sa prehliadky Nemecká jeseň zúčastnil osobne s prednáškou o Klugeho dlhometrážnom debute Rozlúčka so včerajškom (1966) a širších súvislostiach jeho tvorby. „Domnievam sa, že vďaka kombinácii projekcií filmov a knižnej publikácie mali záujemcovia o nový nemecký film možnosť spraviť si o danom fenoméne komplexný obraz. Prednáška Thomasa Elsaessera, ktorá bola hojne navštívená študentmi Filmovej a televíznej fakulty VŠMU, bola potom povestnou čerešničkou na torte,“ uzatvára Michal Michalovič.