Uveriteľné postavy, prekonávanie rasových stereotypov - seriál Never Have I Ever

„Čaute bohovia, tu je Devi Vishwakumar, vaše obľúbené dievča zo San Fernando Valley. Je začiatok nového školského roka, tak som si myslela, že by som sa mala ozvať.“ Takto sa prihovára svojim soškám a obrázkom sympatická študentka v úvodných minútach jedného z nových seriálov na slovenskom Netflixe. Mladá stredoškoláčka sa chystá na svoj druhý rok na miestnej strednej škole.

V posledných rokoch sa najmä v seriálovej tvorbe udomácnil formát tzv „coming of age comedy-drama“. Mnohé zo seriálov sa rýchlo stali diváckymi hitmi, a to nielen u tínedžerov či rovesníkov hlavných hrdinov, ako napríklad dve série britského projektu End of The F**king World alebo Sex Education, ktorého natáčanie tretej série je už potvrdené.

Na konci apríla 2020 sa tak divák mohol – z ozaj širokej ponuky – preklikať k podobne ladenému seriálu americkej produkcie Never Have I Ever. Desaťdielna séria prináša príbeh Devi, pätnásťročnej dcéry indických rodičov, ktorí sa do Ameriky prisťahovali v septembri 2001. Teda v čase, ktorý nebol ideálne načasovaný na začiatok nového života, najmä ak máte pleť tmavšej farby. Popri všetkom okolo Devi svoje dennodenné tínedžerské peripetie prežíva, tak ako sa patrí, dramaticky. Na pomoc a podporu sú vždy pripravené najlepšie kamarátky Eleanor a Fabiola. V strede jej záujmov nechýba ani úhlavný nepriateľ, spolužiak Ben a samozrejme vysnívaný frajer Paxton.

Hodnoverný dej prezentuje ideály, ktoré násťročné dievčatá mávajú – túžia si nájsť dobre vyzerajúceho frajera, vyskúšať prvé bozky, zažiť sex a v neposlednom rade sa dostať na čo najlepšiu školu. Dôležitými „vŕbami“ ich života sa stávajú kamarátky, s ktorými preberajú všetko do najmenších podrobností. Vtipne a trefne je zvolený aj názov seriálu, inšpirovaný populárnou hrou, pri ktorej sa pije (predovšetkým) alkohol. Ak niekto povie niečo, čo nikdy v živote nespravil, tak ten, kto to už má za sebou, pije. Hru v miernych obmenách pravidel či názvu pozná snáď každý, a to aj napriek tomu, či ju v živote hral alebo nie.

Do Devinho života zasiahne smrť otca, ktorý dostane infarkt počas vystúpenia školského orchestra, kde hrá Devi na harfu. Z tragédie, ktorá celú sériu rámcuje, sa dievča snaží spamätať. Kvôli traumatizujúcej skúsenosti stráca na tri mesiace cit v nohách a je odkázaná na invalidný vozík. S návratom do bežného života ako aj s vysporiadaním sa s otcovým odchodom dievčaťu pomáha psychologička. Na terapiách sa však riešia aj iné problémy, s ktorými sa stredoškoláčka aktuálne trápi. K meritu veci sa im na spoločných sedeniach akosi nedarí dostať...

Tvorivý tím seriálu vedie dvojica scénaristiek Mindy Kaling a Lang Fisher. Obe spoločne pracovali na seriáli The Mindy Project (2012-2017). Mindy Kailing účinkovala vo viacerých skečoch, seriáloch či filmoch, pre niektoré z nich tiež pripravovala scenáre. Naposledy si s britskou herečkou Emmou Thomson zahrala v dramédii Late Night (2019), ktorá uzátvarala minuloročný piešťanský filmový festival Cinematik. Lang Fisher poznáme zasa z práce na úspešnom seriáli Brooklyn 99 (2013 – ), ktorý bol ocenený dvoma Zlatými glóbusmi.

Komediálna novinka Never Have I Ever je založená na autentických spomienkach Mindy Kaling z detstva, ktoré strávila v prostredí amerického Bostonu. (Seriál sa odohráva v Kalifornii.) Spomienky divákovi sprostredkúva tenisový šampión John McEnroe. Prepojenie pôsobí síce zvláštne, ale paradoxne funguje. Desať dielov je napísaných empaticky a sviežo. Skvelo sú v nich skombinované ťaživé linky s tými odľahčujúcimi, ktoré gradujú v závere poslednej epizódy.

Medzi devízy série patrí neznáma tvár Maitreyi Ramakrishnan v hlavnej úlohe. Ramakrishnan odpovedala na výzvu autoriek projektu bez váhania a napriek tomu, že nemala za sebou nijakú hereckú skúsenosť. Svoj debut zvládla takmer dokonale. Repliky podáva ľudsky, v každej polohe pôsobí ako autentické pätnásťročné dievča.

Naviac je nutné poznamenať, že postava Indky Devi sa nestáva, ako to býva v iných amerických produkciách, centrom posmechu či cieľom komických situácií. Devi nie je predmetom situácie, ale podmetom, hlavou deja. Divák sa s Devi vďaka jej hereckému výkonu a dobre napísanému scenáru dokáže bez väčších problémov stotožniť.

Séria po svojom uvedení dosiahla rad pozitívnych reakcií a to nielen od divákov. Seriál priniesol vierohodné postavy, ktoré zobrazuje bez zabehnutých nálepiek. Zvlášť za dôležité považujem prekonávanie rasových stereotypov. Kritika ocenila najmä druhú päticu epizód, v ktorej sa scenáristky dokázali naplno ponoriť do duše dievčaťa, ktoré sa vnútorne rozpadá, lebo nedokáže spracovať svoj hlboký smútok zo smrti otca.

Hodnotenie: 8/10