ALPHA.

Koprodukčná novinka Alpha už od úvodných titulkov a expozície klame telom. Hrá sa s očakávaniami divákov a na počkanie preklápa intenzívnu vzťahovku medzi otcom a synom do trilerovej, no intímnej polohy.

Režisér Jan-Willem van Ewijk v holandsko-švajčiarsko-slovinskom snímku paradoxne nestrhne pozornosť adrenalínom a vyhrotenými situáciami na zamrznutých hrebeňoch švajčiarskych álp, ale spôsobuje mrazenie jednoduchým striedaním ticha, ohlušujúceho ambientu a úsporných dialógov.

Smer katastrofa

Režisér od prvých minút filmu dávkuje postupne a s umom informácie o deji a postavách, no krásne „ilustráky“ hornatého kraja oblieka do hutného atmosféro-tvorného kabáta. Rein pracuje vo švajčiarskom zimnom rezorte ako inštruktor, ktorého navštívi jeho otec Gijs.

Od úvodnej interakcie, pohľadov, striedmych dotykov a emócií je jasné, že Reinov vzťah s otcom nie je idylický a rodinný šatník skrýva niekoľko kostlivcov. Partička protagonistov a vedľajších postavičiek sa rozrastie o Reinových priateľov a milovníkov zimného adrenalínu, spolu si užívajú snežné radovánky v rezorte a režisér buduje vzťah medzi otcom a synom pomocou omrviniek a drobných náznakov toxicity.

Skupinka sa napokon spolu s vyhecovaným Gijsom vyberie na túru naprieč drsnou alpskou prírodou. Film tak postupne diváka vedie, zároveň zavádza a postupne, nanešťastie, ukazuje, že dejový zvrat je priamočiarejší, akoby sa zdalo a automaticky tak uberá na sile sugestívnej prvej polovici filmu.

Na polceste

Alpha by sa dala tematicky, esteticky a výrazivom rozdeliť na dve polovice. Aj pri tomto snímku totiž platí, že zaťažiť sa trailerom či aj stručnou anotáciou deja nerobí pred vstupom do kinosály dobrotu. Film totiž na jednej strane šokuje, no zároveň, keď sa triešti do adrenalínovejšej polovice, stáva sa niečim predvídateľným a nepomáha ani zaujímavá forma a vizuál.

Alpha totiž paradoxne strieľa do čierneho najmä v komornejšej vzťahovej vrstve príbehu medzi Reinom a Gijsom. Práve ich spoločný výstup na švajčiarske hrebene je sofistikovane vystavaný a vrství na seba nepredvídateľnosť a určité mystérium. Izolovaná intimita vzťahu otca a syna ako oheň a voda okolo seba neurčito tancuje a protagonistom sa akoby nedarí preniknúť do osobných kruhov toho druhého.

Podobne ako pri ikonickom snímku Rozchod Nadera a Simin z roku 2011 sa režisérovi pri Alphe podaril podobný efekt, a to z civilnej banálnej scény našľahať intenzívne vyhrotené a napäté momenty. Pri Alphe tak nedrása nervy katastrofa, ku ktorej sa hrdinovia nezadržateľne a nevyhnuteľne blížia, krv v žilách mrzne pri dialógoch ilustrovaných latentnou hrozbou.

Režisér tak vystaval remeselne dokonalú analógiu rozpadajúceho sa vzťahu v depresívnom duchu skeptickej rumunskej novej vlny, ktorý sa láme a opäť lepí na pozadí epickej prírodnej scenérie. Práve nejednoznačnosť charakterov rozohráva zaujímavú hru, ktorú ale razom vystrieda, síce efektne natočený, ale priamočiary príbeh o prežití. Alpha tak buduje niečo špecifické a do istej miery unikátne svojské. Samotný zámer ale nedotiahne do finále a z plastickej dialógovky sa tak stáva jednorozmerný „survival“, ktorý poteší oko, ale zahatí potenciál počiatočným ambíciám.

Alpha. (Slovinsko/Švajčiarsko/Holandsko, 2024, 100 min.)
Réžia: Jan-Willem van Ewijk. Scenár: Jan-Willem van Ewijk. Hrajú: Reinout Scholten van Aschat (Rein), Gijs Scholten van Aschat (Gijs), Kaija Ledergerber (Juna), Pia Amofa-Antwi (Laura), Daria Fuchs (Anna), Julien Genoud (Julien) a ďalší ...