Najlepší nový seriál, ktorý sa dá aktuálne vidieť - For All Mankind

V piatok, 19. februára mala na Apple TV + premiéru prvá epizóda druhej série For All Mankind, seriálu, pri ktorom mám chuť celkom sa vykašlať na také tie relativistické, subjektivizujúce reči. Žiadna ľahká publicistika, žiadne „myslím si“ a „podľa môjho názoru“, ale pekne natvrdo. Takto to je, a basta fidli.

Najlepší nový seriál, ktorý sa dá aktuálne v ponuke streamingových spoločností vidieť. Objektívne najlepší, ak by sme to mali ako zmerať, lenže nemáme, a tak sa musím predsa len skryť do bezpečia subjektu a odtiaľ vášnivo vykrikovať.

For All Mankind, seriál, ktorý od svojho diváka očakáva presne toľko, ako sám dáva. Seriál o alternatívnych dejinách poslednej tretiny dvadsiateho storočia. Seriál, v ktorom sa spája scenáristická virtuozita Farga s nápaditosťou Star Treku a konceptuálnou premyslenosťou Battlestar Galactici.

Prečo? Lebo tvorcami For All Mankind sú na tejto pozícii debutujúci Matt Wolpert, Ben Nedivi (od neho to Fargo) a predovšetkým, Ronald D. Moore, žijúci klasik televíznej scenáristiky najvyššej akosti. Muž, ktorý keď mal tridsať, debutoval na veľkom plátne ako spoluscenárista siedmeho celovečerného filmového Star Treku (Generations).

A ako dvadsaťpäťročný začal písať Star Trek The Next Generation. Potom pokračoval v Deep Space Nine a v Roswelli a v geniálnom Carnivale a v Battlestar Galactice a v Caprice. A v roku 2014 začal pre Starz z pozície showrunnera adaptovať knižky Diany Gabaldon do seriálu Outlander, čo by bola téma sama pre seba. Výborný kus predznamenávajúci Mooreov akutálny autorský vrchol, seriál For All Mankind.             

Esenciálne sci-fi, ktoré nepotrebuje ohurovať okázalou vizualitou ani nejestvujúcimi technológiami, ale obracia sa do svojho vnútra, tam, kde ten žáner definuje pocit úžasu. Sense of Wonder. Kvalita, ktorú Ondřej Neff s aforistickou ľahkosťou jemu vlastnou presne vymedzil slovami: „niečo je inak“.

Dej prvej epizódy For All Mankind začína večer 26. júna 1969, prvým pristátím človeka na Mesiaci. Príbeh sa však začal už skôr, a ak vám ten dátum nesedí, je to v poriadku. Sme totiž v alternatívnej histórii, ktorej kontrafaktuálom je práve inkriminovaný dátum. Predmetná udalosť však nie je “malým krokom pre človeka, ale veľkým pre ľudstvo“ a tu už by asi bolo dobré s odkazmi k deju a príbehu prestať, aby sme potenciálnemu divákovi nepokazili moment prekvapenia.

A toto ma bavilo úplne najviac. Paralelné dívanie sa, v ktorom človek videné okamžite konfrontuje s tým, čo vie, čo si pamätá, čo poznal a pozná. Krásne zosúladená veľká a malá história, veľké príbehy štátov znesvárených v studenej vojne a malé príbehy ľudí, vzájomne poprepájané a ovplyvňujúce sa, pričom tvorcovia sa až hnidopišsky snažia zohľadniť každý jeden aspekt.

Prvú sériu For All Mankind som bingwatchol okamžite, ako sa uzatvorila, to druhé, naozajstné dívanie bolo ale ešte inšpirujúcejšie. Už som si robil prestávky na googlenie a premýšľal spolu s tvorcami, nielen o pravdepodobnosti toho, čo ukazujú, ale aj o tom, ako veľmi a či vôbec sú pravdepodobné naše dejiny. Toto je však kvalita, ktorá sa rozvinie naplno až teraz, v druhej sérii, a tretej. For All Mankind je seriál, ktorý je nastavený tak dobre, že tu môže byť s nami ešte veľmi veľmi dlho.

Len aby sa ľudia príliš nedívali, len aby sa nestal príliš populárnym, len aby sa tvorcovia nedostali pod tlak a nezačali svojim divákom vychádzať príliš v ústrety.

Hmmm, vlastne, keď tak nad tým premýšľam, nedívajte sa, For All Mankind je nafúkaná elitárska blbosť. Seriál, čo predpokladá, že diváci sú autonómne mysliace bytosti a vôbec, ale že vôbec nerešpektuje, že každý môže mať svoj vlastný názor.