Paul Thomas Anderson prináša zhmotnenú nostalgiu za mladosťou

Licorice Pizza je novinkou Paula Thomasa Andersona, ktorý tichý a pochmúrny svet svojho posledného diela Phantom Thread / Niť z prízrakov zamieňa za slnečný a mladícky svet zasadený do Kalifornie 70. rokov minulého storočia. Do hlavných rolí obsadil dvoch úplných začiatočníkov – hudobníčku zo skupiny Haim Alanu Haim a syna Phillipa Seymoura Hoffmana, Coopera. Popri nich sa v snímke objaví aj Bradley Cooper, Sean Penn, Tom Waits, John C. Reilly či Benny Safdie.  Momentálne sa v USA premieta v predpremiére, na Slovensko príde snímka do kín až v marci budúceho roka. Podľa dostupných kritík sa však je na čo tešiť, na portáli Metacritic si totiž drží súborné hodnotenie 92 %.

Slant Magazine (100 %)

Po niekoľkých filmoch orchestrovaných vo vznešenom legate je Andersonov ôsmy titul rozšantenou pitoreskou, ktorá chrlí jazdy a montáže za zvukov dobových rádio hitov. Ovzdušie bezstarostnej hravosti sa ale nerovná do ružova zafarbenej nostalgii, Anderson totiž do zmesi pridáva dostatok nebezpečenstva, nespravodlivosti a rozpadnutej spoločnosti aby svojej autobiografickej radosti dodal plíživý pocit hĺbky.

Slash Film (100 %)

Alana Haim je jadrom tohto absolútne krásneho snímku, myslíme to bez akéhokoľvek zveličovania: je hviezda. Je neuveriteľné, že je to jej herecký debut – neveríme, že si môže len takto napochodovať do filmu a byť takáto dobrá. Je cool, sebavedomá, vtipná, odzbrojujúco úprimná – v jej postave cítime napriek tvrdému zovňajšku hlboko ukryté neistoty. To čo robí nie je predvádzaním, aj tak ale je divákova pozornosť len na nej. Nepamätáme sa, kedy naposledy bol debutový výkon herca takýto dobrý.

The Guardian (100 %)

Licorice Pizza je ľahšia a slnečnejšia ako predchádzajúce Andersonove tituly – je ako Boogie Nights bez porna a sexu, ako Inherent Vice  bez všetkej metafyziky a neurózy. Je to tak príjemný film! Z tejto pizze si dáme určite ešte kúsok.

IndieWire (100 %)

Licorice Pizza je filmom o dospievaní  - znamená prvý príspevok Paula Thomasa Andersona do tohto žánru definovaného patologickým sebaobjavovaním a animalistickou túžbou po prijatí, ktoré ste ale mohli nájsť vo všetkých jeho predchádzajúcich tituloch. Nie je ale úplne tak o dospievaní. Za prvé sú obe jeho hlavné postavy do istej miery dospelé a jednoducho len potrebujú spoznať osoby, ktorými sa v tomto procese stali. Za druhé, detskú kvalitu mali aj mnohé z Andersonových (hoci oveľa starších) postáv.

The Film Stage (91 %)

Aj keď je snímka vtipná a romantická, je naplnená nebezpečenstvom a vzrušením, ktoré prchá z každého incidentu a detailu. Anderson sa akoby vracia k mladíckejšiemu štýlu, minutáž napĺňa dlhými rýchlymi jazdami pomedzi davy ľudí vytvorenými za pomoci Steadicamu. Širšie taktiež poníma komédiu, tentokrát sa sústredí na identity – rodina sestier Haimových (vo filme si totiž zahrajú všetky tri sestry Haimové a aj ich rodičia) napríklad zdôrazňuje svoju židovskú identitu.

Variety (90 %)

Fakt, že sleduje platonický pár dovoľuje Andersonovi a štábu stepovať na rovnakej ploche ako v Boogie Nights či Magnólii, no tentoraz s väčšou komediálnou citlivosťou, ktorá evokuje kultové klasiky ako Valley Girl či Fast Times at Ridgemont High/Bitka na Ridgemont High. Ako v minulosti, aj tu je cítiť silný vplyv Roberta Altmana do takej miery, že Licorice Pizza miestami pripomína jeho napoly improvizovaný prístup – čo je odvážnym spôsobom tvorby niekoho, kto do hlavných rolí obsadil nehercov. Andersonove inštinkty boli ale pri výbere Hoffmana a Haimovej na správnom mieste. So svojim nedokonalým chrupom a realistickým vzhľadom majú títo dvaja prirodzené „nesebavedomie“. 

The Playlist (83 %)

Že tu nie je dostatok príbehu? Vôbec to nevadí. Množstvo z Licorice Pizza je len o Andersonovom nasledovaní svojich intuitívnych a inštinktívnych zábleskov, ktoré vás chcú presvedčiť o tom, že v tomto príbehu nájde každý niečo zaujímavé. A vôbec sa nemýli. Zrazu sa ocitnete v snovom, romantickom svete s úprimnou, srdečnou a uvoľnenou atmosférou. Mnohé z toho je zásluhou naturalistického svietenia a vintage sountracku.

Vanity Fair (75 %)

Ako sa film pomaly odvíja, čoraz viac túžime po tom, aby už konečne prišiel nejaký príbeh. Ten ale nepríde. Anderson sa viac zaujíma o náladu a miesto, než o naratív. Efektívne tak zachytáva bezcieľny zmätok adolescentného skúmania (sa). Ako následník Phantom Thread/Niť z prízrakov je amorfná rozvláčnosť Licorice Pizze miernym sklamaním.

The Hollywood Reporter (70 %)

Cooper Hoffman je synom zosnulého Phillipa Seymoura Hoffmana, ktorý s Andersonom vytvoril niekoľko výrazných úloh – najmä v Magnólii či The Master/Majstrovi. Mladý Hoffman je na rolu dostatočne zaujímavý, režisér mu ale obúva príliš veľké topánky a priam drie, aby bol Gary v jeho podaní uveriteľný. Z Coopera bude možno skvelý herec, jeho prítomnosť na plátne je ale ešte stále v počiatočnej fáze, aby utiahol takýto film, navyše po boku očarujúcej Haimovej.