NOVO |
NOVO |
Odídem? Nie, mal by som to vydržať, a dať tomu ešte šancu. Ale, keď je to taká strašná nuda... Snáď sa to rozbehne, veď francúzske filmy sú hodnotné, obsahujú zaujímavé myšlienky a dôležité výpovede. Tieto a podobné vety sa mi preháňali hlavou, keď som sedel v kinosále a skúmavo sledoval film Novo. Nakoniec som neodišiel, ale poviem vám, bolo to utrpenie. Vďaka prvoplánovému „Ken-Parkovskému“ plagátu s nezmyselným nápisom „Necenzurované“, čaká niečo podobné asi aj ďalšie stovky divákov.
Hlavnou postavou príbehu je Graham, mladý sympatický muž, pracovník kopírovacieho oddelenia, ktorý má ale jeden zásadný problém. Podobne ako jeho kolega z iného filmu Leonardo, trpí poruchou centra krátkodobej pamäti. Znamená to, že si toho veľa nepamätá a každý svoj deň prežíva ako by sa práve narodil. Stále nové tváre, nové skúsenosti a nové sexuálne zážitky. Netvári sa ale, že by ho jeho anamnéza veľmi trápila. S úsmevom sa nechá sexuálne zneužívať svojou šéfkou Sabine, novou milenkou Irene, občas si zájde s priateľom Fredom na karate a na to že má ženu a dieťa, už pochopiteľne dávno zabudol. Návštevy u doktora veľmi nepomáhajú a Grahamov stav sa vôbec nezlepšuje. Svoju pamäť nosí pripnutú na ruke ako malý zápisník a žije z jedného dňa na druhý...
Inšpiračný zdroj režiséra a scenáristu Jean-Pierre Limosina je viac než zrejmý. Memento Christophera Nolana je nesporne geniálnym dielom, ale nie len pre svoju námetovú originalitu, ale hlavne pre scenáristicko symbióznu formu. Forma, respektíve filmová reč použitá pri Memente, rozpráva viac ako príbeh sám. Nolan dokázal naplno využiť námet a natočil tak skvelý a nezabudnuteľný film. Netuším s akou motiváciou sa do svojej práce púšťal Limosin, ale výsledok by sa dal zhrnúť do jednej vety: „Stratíš pamäť a vytiahneš penis“. Jeho hrdina sa chová úplne nezaujato, nemá žiadny charakter, motiváciu či ciel. Rovnako ako sa film ťahá z minúty na minútu, prechádza Graham nezaujímavým príbehom. Po celkom slušnom úvode, kedy si divák začína postupne uvedomovať, že s Grahamom nie je všetko úplne v poriadku, sa film uberá smerom lacnej a prázdnej sexuality. Skákanie z jednej nudnej scény do druhej. Scenár sa úspešne vyhýba pútavosti, príbehovosti a svoje postavy posúva ako figúrky po šachovnici.
Chabé dialógy a scenár sa snaží zachrániť nervózna, detailná kamera Juliena Hirscha a zvláštna strihová skladba. Škoda len, že snaha o navodenie Grahamových pocitov pomocou formálnych hrátok vyšla vďaka nulovej dejovosti úplne nazmar. Logika dostala tiež na frak a to o niečo viac, ako pri Memente. Myslím si ale, že "logika" artovo zameraných tvorcov, až tak netrápila. Prichádzajú však na rad otázky, čo vlastne chcel autor svojim dielom povedať. Že trpieť stratou pamäti znamená mať dostatok nezáväzného a najlepšie nie úplne štandardného sexu (zub v pošve a pod.)? Na nič iné som totiž napriek urputnej snahe neprišiel.
Fešácky, hlúpučko pôsobiaceho Grahama stvárnil španielsky herec Eduardo Noriega (Tesis). Bol ale natoľko nevýrazný a nudný, že do hereckého popredia filmu miesto neho prenikli charizmatická Anna Mouglalis (že by nová Audrey Tautou?) ako fetišizmom nabitá Irene a sexom posadnutá Nathalie Richardová v úlohe šéfky Sabine.
Novo sa tvári ako vážna mierne umelecká snímka. Skutočnosť je taká, že aj Európa má svoje filmové omyly a prešľapy, na ktoré je lepšie zabudnúť. Škoda, že sa na mňa na chvíľu nepreniesla Grahamova choroba, vychádzal by som z kina usmiaty a v dobrej nálade..
Novo (Francúzsko/Španielsko/Švajčiarsko, 2002, 98 min.)
Réžia: Jean-Pierre Limosin. Scenár: Jean-Pierre Limosin, Christophe Honoré. Kamera: Julien Hirsch. Hudba: Zend Avesta. Hrajú: Eduardo Noriega, Anna Mouglalis, Nathalie Richard, Eric Caravaca, Paz Vega, Lény Bueno, Julie Gayet.
Len ako bonus dodávam, že pred filmom vás čaká skoro 30 minútový dokument o tvorbe skupiny IMT Smile. Ak ste nemali radi Ivana Táslera po tomto dokumente ho budete nenávidieť. Nudný hudobný "klip" nemá čo robiť pred projekciou celovečerného filmu. Chápal by som to pokiaľ by šlo o krátky film (napr. projekt študentov VŠMU), ale polhodinový pseudozáznam o nahrávaní posledného albumu hudobnej kapely, je podľa mňa úplne mimo filmového diania. O dôvode jeho nasadenia pred filmom Novo môžeme len polemizovať. Isté však je, že sa v kine zdržíte o pol hodinu dlhšie.