LOONEY TUNES: OPÄŤ V AKCII |
LOONEY TUNES: OPÄŤ V AKCII |
Najnovší vývar z klasických komiksov zrejme sklame každého skalného fanúšika. Ale tak to už s lacnými koktejlmi paródie a skrytej reklamy býva...
Všetko sa začalo, keď komiksová hviezda káčer Daffy prišiel o prácu. Tá istá pohroma postihla aj DJ Drakea, člena štúdiovej ochranky, pričom oboch s chuťou vyrazila nová viceprezidentka pre komédie Kathy. Čoskoro však vysvitlo, že DJ-ov otec Damian, inak slávny predstaviteľ špiónov, je naozajstný špión a nachádza sa v smrteľnom nebezpečí. DJ sa s Daffyho pomocou vyberie otca zachrániť. Warnerovci medzitým zistia, že bez Daffyho to nie je ono a pošlú Kathy spolu s králikom Bugsom, aby ho priviedli späť...
Filmový priemysel patrí medzi najzodpovednejšie, pokiaľ ide o recykláciu. Každý čo len trochu úspešný nápad sa v hollywoodskych továrňach na sny po použití rozoberie, znovu poskladá, pretrie a opäť smeruje k poslušným divákom. Tak ako na vratných fľašiach býva označenie, koľkokrát môžu byť použité, aj nápady majú väčší či menší recyklačný potenciál.
U klasických kreslených filmov od Warner Brothers je tento potenciál obrovský. Postavičky ako zajac Bugs, káčer Daffy, Elmer Fudd alebo Yosemitský Sam už v Spojených štátoch odchovali niekoľko generácií a ani u nás sa nestratili. Ich popularita je založená na dokonalej rovnováhe stálosti a zmeny. Schéma príbehu je vždy dôverne známa, no poskytuje dostatok priestoru na obmieňanie gagov. Aj preto sa zúfalý pohľad kojota Wilyho padajúceho do priepasti nikdy nezunuje.
Je trestuhodné, keď štúdio z takého skvostného materiálu vyrobí nepodarok akým je Looney Tunes: Opäť v akcii. Ak máme zachovať “ekologickú” metaforu, z celkovej masy druhotnej suroviny sa v snímke využíva možno 20 %. Pritom na prvý pohľad má všetko, čo má mať: Bugs, Daffy aj ostatní sú ako živí, rozdávajú svoje vtipy a vystrájajú svoje kúsky s dojemnou poctivosťou. A predsa ich námaha vychádza navnivoč.
Hlavným dôvodom je, ako inak, scenár. Keby bol Daffy naozaj živou bytosťou a prečítal by si ho, ktovie čo by spravil. Najskôr by ho opatrne vzal medzi dve pierka a dôstojne ho odniesol do koša. Dejovú líniu predstavuje primitívna naháňačka, ktorú tvorcovia okorenili množstvom umelých a nelogických zvratov. Presne ten istý princíp, na ktorom funguje kreslená klasika. No to, čo zaberá na priestore desiatich alebo dvadsiatich minút, vyvoláva v celovečernom filme pocit únavy až nudy.
Ďalšou slabinou scenára je, že doň napchali neuveriteľné množstvo odkazov na iné filmy (Michael Jordan á la Space Jam, svetelný meč á la Star Wars atď.). Výsledok pripomína šnúrku s gorálkami, ktoré sa k sebe navzájom vôbec nehodia. Navyše mnohé odkazy sú špecificky americké a našinec ostáva mimo kontext. Napríklad hlavný zloduch, šéf firmy ACME, je evidentne paródiou na niektorú filmovú postavu, ale nepodarilo sa mi vydedukovať ktorú (najviac mi pripomínal Dr. Strangelovea; ak máte lepší tip napíšte prosím do diskusie).
Okrem scenára prispieva k rozpačitému dojmu z filmu aj nebezpečná pasca, ktorou je kombinácia kreslených postáv so živými hercami. Ako som už tuším raz napísal, v kreslených filmoch v štýle Looney Tunes sa fyzika neignoruje, ale karikuje. Pružnosť, pevnosť, tvárnosť aj hmotnosť sa prispôsobuje okamžitým potrebám gagu, ale nikdy nezaniká. Pri spájaní so živými hercami nastáva konflikt, pretože živí herci sa chtiac-nechtiac pohybujú v prísne newtonovskom prostredí. Je zaujímavé, že ide o problém výtvarný a nie technický: tvorcovia stoja pred estetickou otázkou, kde presne sa obidva svety majú stretnúť. Vo filmoch ako Kto obvinil králika Rogera či Space Jam ju riešia tak, že nechajú hercov “simulovať” hmotnosť kreslenej postavy (čo vždy dopadne mizerne) a prispôsobujú kreslené postavy pohybom reálnych rekvizít. Takýto prístup vedie aj pri najlepšom technickom prevedení k rozpačitým výsledkom, čo je aj prípad Looney Tunes: Opäť v akcii. Oveľa lepšie riešenie priniesol film Maska, ktorý pomocou počítačovej grafiky oslobodil Jima Carreyho z pút prírodných zákonov.
Herecké obsadenie snímky je zaujímavé. Brendan Fraser je ďalším z hercov, ktorí sa po prvotriednych filmoch (Gods and Monsters, Tichý Američan) ocitnú v priemerných (Zmluva s diablom) až béčkových dielach (Múmia). K jeho cti treba povedať, že aj v postave DJa Drakea si zachováva dôstojnosť a hrá maximálne presvedčivo – až kým ho spomínané dejové zvraty nedonútia hovoriť veci a robiť grimasy, ktorým sa naozaj nedá veriť. Naproti tomu Jenna Elfman je ako Kathy nepresvedčivá už od začiatku, pretože jednoducho nenašla svoju postavu. Schováva sa za grimasu nechápavej podráždenosti, ktorá je celkom výstižným ohodnotením jej výkonu. Steve Martin je ako šéf ACME zamaskovaný takmer na nepoznanie a keby sa mi podarilo zistiť, koho to mal vlastne parodovať, mohol by byť aj celkom zábavný. Bez onoho kľúčového poznatku je však jeho postava iba neprirodzená a únavná na pozeranie. Vedľajšie úlohy zvládli s veľkým prehľadom Timothy Dalton (Damian Drake) a Heather Locklear (agentka Dusty Tails).
Treba priznať, že Looney Tunes: Opäť v akcii obsahuje aj dobré momenty. Niektoré gagy a niektoré vtipy sú fakt vydarené a scéna, kde Elmer Fudd naháňa Bugsa s Daffym naprieč obrazmi v Louvri (pričom sa všetci menia podľa príslušného výtvarného štýlu) je fakt dokonalá a stojí za to si ju pozrieť. Je to však len výrečný príklad toho, aký oceán nevyužitého potenciálu sa mohol na plátno vyliať, keby bol tento "výtvor" tvorený s láskou a talentom, a nie s remeselnou rutinou.
Neviem, komu tento film odporučiť – azda len jedincom, ktorí pociťujú nutkavú túžbu uvidieť svoje obľúbené postavičky na veľkom plátne. Väčšine detských divákov budú vadiť titulky - a zrejme nielen im: autor titulkov Jaro Vančo sa síce posnažil a odviedol skvelú prácu, no vďaka množstvu slovných hračiek je sledovanie dialógov veľmi ťažké. Ak viete trošku po anglicky a máte na kábli či satelite Cartoon Network, nie je čo riešiť...
Looney Tunes Back in Action (USA, 2003, 90 min.)
Réžia: Joe Dante. Scenár: Larry Doyle, Glenn Ficarra, John Requa, Roger S.H. Schulman. Kamera: Dean Cundey. Hudba: John Frizzell, Jerry Goldsmith. Hrajú: Brendan Fraser, Jenna Elfman, Timothy Dalton, Heather Locklear, Steve Martin