5.0

Filmová recenzia

Najskôr antická Britney zavrtí zadkom a hodí davu jeho porciu Pepsi v plechovke, a potom nastúpi Duchovno. Z prvého storočia nášho letopočtu zaznejú slová a doplní ich trochu insitný obraz. Uprostred multikina sa má zopakovať Večný odkaz...

Na začiatku bolo Slovo, a to Slovo bolo u Boha a Boh bol to slovo. Jeden z najlepších literárnych začiatkov aké poznám sa prisudzuje evanjelistovi Jánovi. Vo výbornom článku napísanom k téme Umučenia Krista je téma odlišnosti Jánovho evanjelia naznačená, nebudem sa jej teraz venovať. Pripomeniem len, že ide o literárne najkvalitnejšie (najzrelšie, ak chcete) evanjelium a aj vďaka tomu je vraj vôbec najčítanejšie. Druhou jeho zvláštnosťou je, že ako jediné v sebe obsahuje prorockú časť - dobre známu Apokalypsu. Ján (sú pochybnosti, či je to naozaj ten apoštol Ján, alebo iný Ján) sa nezameral ani tak na život Ježiša, ako skôr na jeho učenie.

Do kín prichádza film, ktorý si ako svoj predobraz vybral práve túto knihu a jednak sa možno chce zviezť na vlne úspechu Umučenia (aspoň v našich kinách, keďže jeho americká premiéra bola o päť mesiacov skôr ako Gibsonovho filmu), jednak evidentne chce ukázať, že Najväčší príbeh treba prerozprávať úplne iným spôsobom...

Od začiatku je jasných niekoľko vecí. Jednak archaická forma akcentovaná neustálou prítomnosťou rozprávača, jednak úprimná snaha povedať všetko, ale najmä neschopnosť skutočne čosi odovzdať.

Je rozdiel, či šašo o sebe povie, že je smiešny, alebo či si ľudia povedia: "Ten komik bol super!". Táto základná poučka reklamy platí omnoho všeobecnejšie. Prevedené na náš prípad, v roku 2004 sa mi zdá žalostne málo, keď niekomu zažiaria oči a so širokým úsmevom sa hrnie niekam. Miesto toho, aby nás presvedčil, "hovorí" nám, že je presvedčený.

Úvod o Britney som nepoužil náhodou, všadeprítomný svet reklamy, nachos v rukách susedov, veľkosť plátna - to všetko jasne evokuje dobu, ktorú žijeme a ktorú Evanjelium podľa Jána (EpJ) ignoruje. To čo Umučenie Krista podľa mňa, a vlastne nielen podľa mňa prepísklo, to teraz EpJ úplne ignoruje. Formou zostáva na úrovni ilustrovanej Biblie pre deti a nedokáže prekonať bariéru času. Za seba si dovolím povedať, že to nie je v téme, ale v tom kto a ako ju spracoval.

Bez ohľadu na to či sme veriaci, alebo nie, je možné nájsť silné príbehy ľudskosti. Spomeňte si napríklad na poľský film Edi. Podobne je možné nájsť i odkaz kresťanstva v súčasnosti. Návrat k pohyblivým obrázkom, ktoré pomerne jednoducho (vyhnanie tržníkov z chrámu) až naivne dokresľujú dominantné slovo (rozprávač občas skôr rušil ako vytváral atmosféru) a pomalý, nezainteresovaný tok k nevyhnutnému a známemu koncu - to je Evanjelium podľa Jána. Film, ktorý si rovnako ako Umučenie, ale z presne opačných dôvodov, už nemusím pozrieť.

Chybám sa nevyhli ani titulky. Židia žiadnu Veľkú noc nemajú. Výsledné hodnotenie mi nakoniec vychádza ako čosi, čo zostalo na polceste...

The Gospel of John (Kanada/VB, 2003, 180 min.)
Réžia: Philip Saville. Scenár: John Goldsmith. Kamera: Miroslaw Baszak. Hudba: Jeff Danna. Hrajú: Christopher Plummer (rozprávač), Henry Ian Cusick, Stuart Bunce, Daniel Kash, Steven Russell, Diana Berriman, Alan Van Sprang, Richard Lintern, Scott Handy