6.0

Filmová recenzia

Existujú dva spôsoby, ako stráviť čas v priestoroch tmavej kinosály. Buď sa ide človek zabávať a zadrhnúť pukancami, alebo toho nemá v práci/škole dosť a potrebuje sa potrápiť aj v priestoroch, kam si inak ľudia chodia prevažne oddýchnuť. Takže, ak preferujete ten druhý spôsob, mám pre vás pozvánku do kina.

Ak vo vás názov recenzovaného diela evokuje pocit komedionálneho a veselého filmového žánru, plného šťastných dní a šťastných ľudí, musím vás asi sklamať. Nič veselé sa totiž tentoraz v kine neodohrá. Názov je totiž skôr ironickým upozornením na život ľudí na samom dne existencie.

Mladý režisér Kornél Mundruczó (1975) patriaci k sľubnej "novej vlne" mladých tvorcov súčasnej maďarskej kinematografie, si pre svoj celovečerný autorský debut zvolil tému dospievania plného beznádeje, krutosti a bezradnosti. Svojou nekompromisnou poetikou a schopnosťou obrazovej štylizácie s dôrazom na realistickosť, si vyslúžil množstvo ocenení ako aj Strieborného leoparda na MFF v Locarne, a posunul tak pomerne neznámu novú maďarskú kinematografiu, aj do našich končín.

Len tak málo stačilo a Peter (Tamás Polgár) mohol začať od začiatku. S vidinou konečne "šťastných dní" sa po prepustení z väzenia chystá odísť z Maďarska. Osud mu ale pripravil inú cestu. Pre problémy so získaním pasu sa vracia na niekoľko dní domov, ku svojej sestre Marike (Kata Wéber). V priestoroch depresiou preplnenej práčovne sa zamiluje do Maji (Orsolya Tóth), miestnej pobehlice, ktorá predala práve narodeného syna jeho sestre. Hrdinovia na pokraji záujmu verejnosti, aj seba samých, sú symbolickým obrazom existencionálnych problémov neutešeného sveta. Ich životné cesty sú už dopredu odsúdené na márne hľadanie lásky a večnú osamelosť. Generácia bez minulosti a bez budúcnosti.

Kornél Mundruczó nerozpráva príbeh klasickou formou a svoju pozornosť sústredí na zachytávanie udalostí epizódnym a miestami až dokumentárnym spôsobom. Postavy svojim autentickým charakterovým vykreslením dokonale vytvárajú extrémne depresívny sociálny kontext.

Šťastné dni však doplácajú na nevýrazné scenáristické ambície prekryté snahou o dôslednú vizualizáciu bezútešnej atmosféry. Z filmu určeného hlavne mladému, prevažne festivalovo/klubovému publiku sa tak možno nechtiac stáva kúsok pre fajnšmekerských filmových vedcov. Aj z toho dôvodu je jeho hodnotenie veľmi náročnou úlohou a o tom, či vás Šťastné dni oslovia, nakoniec aj tak rozhodnete vy sami. Za pokus to rozhodne stojí.

Szép napok (Maďarsko, 2002, 85 min.)
Réžia: Kornél Mundruczó. Scenár: Kornél Mundruczó, Viktória Petrányi, Sándor Zsótér. Kamera: András Nagy. Hudba: Csaba Faltay, Zsófia Tallér. Hrajú: Tamás Polgár, Orsolya Tóth, Kata Wéber, Lajos Ottó Horváth, András Réthelyi, Károly Kuna, Anna Szandtner