BATMAN ZAČÍNA

Technológia
(alebo Prečo to všetko funguje)

Asi najväčším rozdielom voči Burtonovým Batmanom (snáď mi bude prepáčené ak odhliadnem od Schumacherových nepodarkov) je miera realizmu príbehu. Fuč sú nie len všetky gotické elementy Gothamu - Gotham City je teraz realistické mesto s históriou, s viacerými štýlmi a architektmi - ale aj detinské poňatie Batmanových pomôcok, technológie a akcií. Väčšina jeho hračiek je založená na existujúcej technológii a je vo filme uspokojivo vysvetlená, rovnako ako jeho technika boja, či spôsob využívania elementu prekvapenia alebo ázijských zbraní. Režisér Christopher Nolan a scenárista David Goyer tu veľmi zručne a umne využívajú Batmanovu najsilnejšiu vlastnosť, ktorá z neho robí najpopulárnejšieho komiksového hrdinu - Batman nemá žiadne super schopnosti, ktoré by ho odlučovali od nás smrteľníkov. Na boj so zločinom používa iba svoj um a svoju silu v kombinácií s realistickou technológiou.

Podobne realisticky ako príbeh, je držaná aj forma filmu - Christopher Nolan odmietol použiť špeciálne efekty a nechal všetko potrebné postaviť, vytvoriť, namaľovať. A tých 150 miliónov dolárov, ktoré Batman Začína stál, je vo filme naozaj vidieť. Či to sú Gotham Narrows alebo chrám v Himalájach, absencia špeciálnych efektov dodáva videnému nádych skutočnosti a necháva akciu a výbuchy zvlášť vyniknúť. Takisto prízemne držal Nolan aj farebnú paletu a tak na rozdiel od všetkých predošlých Batmanov, ktorí sa šatili v krikľavých, nezmyselných farbách, prevažuje v najnovšom filme hnedá, tmavočervená a samozrejme čierna. Výsledkom je fantasticky vyzerajúci film priam sršiaci realizmom. Paradoxné je iba, že to málo použitých špeciálnych efektov, ako napr. netopiere v niekoľkých kľúčových scénach filmu alebo kamera zachytávajúca jazdu rýchlo-vlaku, nevie presvedčiť. Je to dané buď nízkou kvalitou efektu (o čom pochybujem), alebo veľkým kontrastom so zvyškom extrémne realistických scén.

Takisto režisérove rozhodnutie nepoužívať druhú kamerovú jednotku sa neukázalo ako práve najšťastnejšie, keďže doména práve týchto jednotiek - bitky a vedľajšie akčné scény - sú maličkým škrabancom na inak bezchybnom štíte nového Batmana. Christopher Nolan sa zatiaľ profiloval ako komorný režisér psychologických drám, a preto mu chýba oko pre štylizáciu a estetickosť bojov a akčných scén. Kým mu veľké akčné scény vyšli (nie je síce Michael Bay, ale napätie a dramatickosť zvláda na výbornú a občas diváka obdaruje aj skvelým záberom), jednotlivé boje trpia pod modernou chorobou epileptického strihu a výlučným používaním polocelkov a detailov. Divák sa veľmi rýchlo stratí v chaose bitky, podobne ako tomu bolo aj u napr. Bournovho Mýtu, aj keď Batman z tohto porovnania vychádza jednoznačne lepšie. Chápem snahu režiséra o priblíženie chaosu a neprehľadnosti týchto situácií a pravdou je, že Batman vždy ťažil z momentu prekvapenia, tmy a chaosu, a dnes v Hollywoode tak obľúbené "wire-fu" by vo filme vadilo (navyše by nebola možná identifikácia s pozíciou obete), ale trocha viacej prehľadu by nezaškodilo - hlavne pri boji Batmana so štyrmi ninjami ku koncu filmu by som očakával vizuálnu lahôdku.

Extra práca investovaná ako do realizmu príbehu tak do realizmu produkcie sa vypláca najneskôr v podobe Tumblera ako nového Batmobilu. Keďže Tumbler je skutočné, extra pre film zhotovené vozidlo, môže s ním Batman robiť naozaj psie kusy a výsledkom sú vždy fantastické akčné scény. Ako príklad uvediem len jednu, kde Batmobil musí doslova lietať cez a ponad strechy Gothamu - scéna, pri ktorej čítaní v scenári sa musel čitateľ iba usmievať nad nemožnosťou alebo v horšom prípade trápnosťou jej prípadného prevedenia, sa pod taktovkou Christophera Nolana a za pomoci nového Batmobilu mení na jednu z najlepších automobilových naháňačiek posledných rokov. Aj keď Tumbler prehráva vizuálny boj s predošlými Batmobilmi, ako náhle ho človek uzrie v pohybe a vidí to auto naozaj "lietať" po strechách sú všetky predsudky k jeho výzoru preč, keďže by to žiadne iné vozidlo nezvládlo. A to som sa ešte nezmienil o zvukovom dizajne tohto monštra, ktorý okamžite zvýši tep každého milovníka áut ...

Atmosféra
(alebo Strach ako má byť)

Batman Začína je dokonalý nie len po stránke mytológie a technického prevedenia, ale hlavne po stránke atmosféry. Aj chaotické boje prispievajú svojím kúskom k vytvoreniu verného obrazu Batmana. Častokrát sú scény nakrúcané skoro až hororovými postupmi, z pohľadu obete, v slabom osvetlení. Divák, podobne ako Batmanova obeť, počuje len šuchot a kroky, pohyb ťažkého a silného tela vždy mimo zorný uhol, neustále v tme. A keď útok konečne príde, udeje sa nečakane, zrazu, rýchlo a nemilosrdne. Konečne Batman pôsobí hrôzostrašne ako v komiksoch a naháňa strach - dokonca viac než jeden zo zloduchov filmu, Scarecrow. Áno, Scarecrow má svoj toxín strachu, ale zločincov tu naháňa psychicky narušený, vyšinutý muž v kostýme netopiera, ktorý je nepodplatiteľný a nezničiteľný. A keď prehovorí, je jeho hlas ako z pekla, neľudský, podobne ako jeho skutky a činy. Batman je strašidelný príbeh pre zločincov, ktorý si rozprávajú medzi sebou - a keď jeden z nich visí niekoľko metrov nad zemou, na boh vie čom, a pozerá sa do očí šialenému mužovi v netopierej maske, ktorý má navyše hlas ako v pekle kovaný ... to je strach. To je Batman.

Celá atmosféra je našťastie pevne vystavaná na postavách a ich psychologizácii, čo v divákovi umocňuje nepríjemný pocit a dodáva mu na vierohodnosti. Samozrejme divák vie, že Batman je pozitívny hrdina vďaka dokonale prepracovanému príbehu - Goyer a Nolan ladne a bez chýb vykreslili obraz multimilionára, trápeného tragickou minulosťou, a jeho snahu o odplatu, pochopenie zločincov a jeho konečnú premenu na monštrum, ktorým Batman je - ale práve narušenosť jeho činov vyvoláva pocit nepohodlia. Motív bohatého muža, ktorý mohol byť čím chcel, ale rozhodol sa riskovať svoje zdravie a život pre prenasledovanie vízie jedinca, ktorý dokáže urobiť zmenu, ponúka dostatok materiálu pre vážny film. A práve vďaka scenáru, ktorý túto tému vynikajúco spracoval, môžem Batman Začína odporúčať aj divákom matérie neznámym, pretože najnovší Batman je "skutočným filmom so zápletkou".

Atmosféru samozrejme pomáha budovať aj hudba, ktorú tento krát skomponovali Hans Zimmer a James Newton Howard. Podobne ako Nolan zbúral všetky mosty spájajúce film s jeho predchodcami, tak aj títo dvaja skladatelia porušili ustálené klišé hrdinskej hudby. Divák bude preto márne očakávať heroické témy podobné nezabudnuteľnému originálu Dannyho Elfmana. Hudba nielen skvele dopĺňa film, ale svojou nenápadnosťou vykonáva svoje poslanie nepozorovane v pozadí, bez fanfár, bez pútania záujmu diváka. Napriek tomu po treťom zhliadnutí Batmana mám CD so soundtrackom stále v prehrávači a nepočúvam už niekoľko týždňov nič iné. 

Postavy
(alebo Všetko dobré pochádza z Veľkej Británie)

Deväť rokov trvalo kým sa DC Comics dokázali vyhrabať z diery, ktorú si sami vykopali a ktorá sa prehlbovala s každou ďalšou adaptáciou ich komiksov. Ak máme z Batman Začína vyvodiť záver ako vytvoriť naozaj vynikajúci film o komiksovom hrdinovi, zdalo by sa, že prvým pravidlom je zveriť film do rúk Angličanom. Nielen Christopher Nolan, ale hlavne Christian Bale (Batman/Bruce Wayne), Michael Caine (Alfred), Liam Neeson (Ducard), Cillian Murphy (Scarecrow/Dr. Crane) a Gary Oldman (Lt. James Gordon) pochádzajú z Veľkej Británie a odvádzajú dokonalú prácu. To neznamená, že by zvyšok hereckého obsadenia nehral rovnako vynikajúco, ale prevaha ostrovanov medzi hercami je udivujúca.

V obsadení sú pozorovateľné viaceré fascinujúce javy - Gary Oldman a Liam Neeson tu hrajú pre nich veľmi netypické úlohy (Oldman hrá pozitívnu úlohu, kým Neesona vidím snáď v jeho prvej úlohe "záporáka") a zvládajú ich možno lepšie ako ich typický odvar - jednoznačne je vidieť, že ich teší hrať pre zmenu niečo iné, čo filmu iba prospieva. Ďalším objavom Batman Začína je Cillian Murphy ako Scarecrow/Dr. Crane. Rád by som vyzdvihol práve jeho herecký výkon, keďže vo mne vzbudzoval ako Dr. Crane omnoho väčší strach než ako Scarecrow. Psychopatické črty Dr. Cranea, vždy tesne pod povrchom jeho civilizovaného vystupovania, boli Murphym zahraté na výbornú. Podobne je aj zvyšok vedľajších úloh nabitý hviezdami ako Rutger Hauer, Morgan Freeman (pri dokonalosti jeho hlášok je až neuveriteľné, že úlohu Luciusa Foxa prijal iba kvôli peniazom) či Tom Wilkinson. Napriek tomu je celý film zasvätený Batmanovi a nikto z créme-de-la-créme hereckého talentu dneška neprehráva a nevybočuje z režisérom pevne určených medzí.

Vlastný paragraf si v tomto kontexte zaslúžia Michael Caine ako Alfred a Katie Holmes ako Rachel Dawes, milostný záujem Brucea Waynea. V podstate jedinou stálicou všetkých predošlých batmanovských filmov bol Michael Gough a jeho Alfred. Počas štyroch filmov dokázal Gough vytvoriť akýsi prototyp Alfreda a veľa ľuďom sa zdalo, že ho nemožno prekonať resp. že Michael Caine je priveľké meno na takú malú úlohu. Opak je však pravdou - Caine sa, ako obyčajne, zhostil úlohy veľmi zodpovedne a bravúrne prekonal Gougha. Jeho chémia s Baleom je fantastická a vzťah Alfreda a Brucea, jedna z nosných myšlienok komiksu, je bezchybne prenesená na plátno. Katie Holmes na druhej strane, zdá sa extrémne vadí väčšine ľudí - výhrady sú, že pôsobí príliš mlado na asistentku prokurátora, a že nemá s Baleom žiadnu chémiu. Osobne nemôžem potvrdiť ani jednu výhradu, keďže sa mi príliš mladá nezdala byť (ale to je vec osobného pohľadu) a v tých pár okamihoch, kedy bola s Bruceom Wayneom na scéne, som si nedokázal absenciu (ale ani prítomnosť) chémie všimnúť. Navyše musí každý film, aj ten o Batmanovi, mať romantický vedľajší príbeh a hľadiac späť na všetky milostné záujmy Batmana v predošlých filmoch, mi ako jediný hodnotný pripadá príbeh jeho náklonnosti ku Catwoman Michelle Pfeiffer. Všetky ostatné lásky mali rovnakú úlohu ako Katie Holmes, preto tie námietky nechápem. Navyše jej pripadla úloha vyslovenia dvoch najdôležitejších viet celého filmu a na rozdiel od kolegu Vlada Kureka sa mi posledná scéna medzi ňou a Bruceom Wayneom nezdala byť vôbec "rozporuplná", aj keď mi miestami pripomínala monológ Billa o Supermanovi z nedávnej klasiky istého pána QT. Pravdou však ostáva, že napriek jej snahe o, nazvime to priemerné, herectvo najviac zaostáva za inak hviezdnym obsadením, čo je však kompenzované relatívne krátkym časom, ktorý trávi na scéne.

Na koniec som si nechal to najdôležitejšie a to samotného Temného rytiera, Christiana Balea. Musím povedať, že sa mi jeho obsadenie od začiatku veľmi pozdávalo, keďže sa na úlohu hodí nielen fyzicky, ale hlavne je vynikajúci herec, ktorý nezanikne v obklopení toľkého talentu. A Bale nesklamal - jeho Batman je proste dokonalý. Od fyzičky, cez už spomínaný hlas a výzor v maske, po jemné detaily vnútorného psychologického boja Brucea Waynea, všetko sedí na výbornú. Tam, kde Keaton skoro zahodil celý film, exceluje Bale a ukazuje, že muž v maske môže aj za silného svetla vyzerať hrôzostrašne. Avšak to, čo Keatonovi chýbalo ako Batmanovi, vynahradil vo viac ako plnej miere v Bruceovi Wayneovi. Keaton bol, a ešte stále je, najlepší Bruce Wayne akého som videl. Bale sa k jeho výkonu priblížil až prekliate blízko (hlavne v scéne rozpustenia jeho narodeninovej párty), stále to však na vynikajúceho Keatona nestačilo. Celkovo však dávam Baleovi prednosť pred Keatonom, keďže je Batman pre mňa zaujímavejšia postava ako jeho rozmaznané multimilionárske alter-ego ...