|
JASKYŇA |
JASKYŇA |
Po príšernostiach typu Prekliatie a Múzeum voskových figurín sa do distribúcie dostáva ďalší z radu filmov, ktoré majú v kolónke žáner uvedené - horor. Jediné, čo je na nich však strašidelné, je ich kvalita a očakávania tvorcov, že obecenstvo to proste celé spapká.
Začiatkom celovečerného debutu rádoby režiséra Brucea Hunta (ktorý sa ním vyškriabal z pozícií second unit director a second assistant director), sa ocitáme v čase tvrdého socializmu, kdesi v rumunských horách. Skupina vykrádačov hrobov sa dopraví k pravoslávnemu kostolíku, v ktorého útrobách tušia nevídaný poklad. Keď decentne vyhodia do vzduchu kamennú dosku tvoriacu vchod do katakomb, spustia skalnú lavínu. Tá ich za živa pochová v podzemí.
|
|
|
O tridsať rokov neskôr dostane tím potápačov - špecialistov na cave diving, pri pobreží Mexika, naliehavý hovor od doktora Nikolaja. Ich služby sú akútne vyžadované v Rumunsku a to najlepšie včera. Ak sa domnievate, že miestom ich bádania bude práve starý kostolík, máte samozrejme pravdu. Tu sa spoja s tímom miestnych biológov, ktorí v podzemnej spleti jaskýň, rozprestierajúcich sa pod ruinami, predpokladajú zatiaľ neobjavený ekosystém. V jaskyni ich však okrem rôznych podvodných krtkov a parazitov čaká aj úplne nový, ale predovšetkým hladný živočíšny druh. Aj tento tím je uväznený, opäť po explózií. Začína sa hľadanie druhého východu a boj o holý život.
Z vyššie uvedeného je jasné, že príbeh samotný nie je nič moc. Pokiaľ teraz očakávate ono povestné "ale", tak vás sklamem. Celý nápad s tímom potápačov, mi "tak trošku" pripomína tím vŕtajúci ropné diery. Navyše aj charaktery oboch filmov sú si nepríjemne podobné. Najneskôr tu už niet ani najmenších pochybností o zdatnosti a fantázií neskúsenej scenáristickej dvojice Steinberg - West. Celý dej je dokonale predvídateľný, navyše každá, čo i len najmenšia informácia, je divákovi poskytnutá priamo v dialógoch. Žiadne miesto pre fantáziu, alebo kombinačné schopnosti obecenstva.
|
|
|
Jaskyňa ale neláka ani menami, ktorými tak robil druhý spomínaný, dobre známy film. O hereckých (ne)výkonoch je škoda čo i len uvažovať a tobôž hovoriť. Vyše hodinu a pol sa teda prizeráme snahe protagonistov o koordinovaný predkamerový pohyb, opakovaniu stupídnych dialógov, nie tak celkom pochopiteľnému konaniu a neuveriteľne obyčajným akčným scénam bojov s príšerou neznámeho pôvodu (vizuálna podobnosť s Votrelcom je určite čisto náhodná). Práve akčné scény sú pre mňa nepochopiteľným a neospravedlniteľným prešľapom. U filmu s tak otrepanou témou a neschopnosťou rozprávať príbeh aspoň trošku zaujímavo, som očakával prinajmenšom snahu o štylizáciu súbojov. Moje čakanie však ukončili až záverečné titulky.
Tento neprestávajúci filmový kŕč je ozvláštnený jedine radom pekne vyzerajúcich a komponovaných záberov prostredia pod vodou a niekoľkými akrobatickými skokmi do mokrého elementu. Rovnako aj pasáže ukazujúce výpravu pod hladinou, prepletajúc sa pomedzi kvaple (môžu sa kvaple tvoriť aj pod vodou?) sú síce pekné na efekt, film ale z hlbokého podpriemeru nevytiahnu. Na horor sa totiž idem báť, chcem sa nechať vystrašiť. Nepamätám sa však na jediný moment, keby mnou, čo i len myklo. Režisér tu odignoroval dokonca aj možnosti, ktoré by mu v tomto smere mohli poskytnúť strih, alebo zvuk (aj keď nemám rád filmy budujúce pocit strachu iba nepríjemnými zvukmi a tónmi, v tomto prípade by naozaj nič nepokazili).
A tak som strávil 101 minút kontrolovaním a reorganizovaním dokladov v peňaženke, prerušovaným iba pravidelne sa vracajúcou myšlienkou: to snáď nemôžu myslieť vážne...
The Cave (USA, 2005, 101 min.)
Réžia: Bruce Hunt. Scenár: Michael Steinberg, Tegan West. Kamera: Ross Emery. Hudba: Reinhold Heil, Johnny Klimek. Hrajú: Cole Hauser, Morris Chestnut, Eddie Cibrian, Rick Ravanello, Marcel Iures, Kieran Darcy-Smith
