OTEC NA SLUŽOBNEJ CESTE - PROJEKT 100

Film sa v dobe svojho vzniku stal dostatočne nepohodlným artefaktom ešte počas nakrúcania, keďže vznikol len pár rokov po smrti Tita, ktorý niekoľko desaťročí stál pevne na čele spojenej Juhoslávie. Kusturica do snímky totiž odvážne zasadzuje motív udavačstva a jeho následkov - gulagov. Snímka sa tak pre svoju dobu stala odvážnou výpoveďou celej jednej kontroverznej éry v dejinách Balkánu.

Otec na služobnej ceste však vonkoncom nie je len filmovou politickou kritikou, ale v neposlednom rade aj sociálnym príbehom o rodinných krízach, ľudských zlyhaniach a výhrach, ktoré so sebou prináša život ako taký, nielen ten, ktorý dozrieva v dobe režimu. Práve téma domova a živelnosti Balkánu sú pre Kusturicu alfou a omegou jeho tvorby.

Príbeh má podmanivého rozprávača, ktorým je deväťročný Mešov syn Malik (Moreno de Bartoli). Práve jeho magické chápanie sveta a zložitých súvislostí okolo seba dáva príbehu punc milosrdného sprostredkovateľa, ktorý vo svojej hĺbke naráža na oveľa zložitejšie problémy, než sa v skutočnosti zdá, že rieši. Malik sa stáva retrospektívou krátkeho úseku nielen vlastného života a tragicko-komického príbehu svojej rodiny, ale prezentuje aj všetkých tých, ktorí v povojnovej dobe v Juhoslávii žili a rovnako ťažko hľadali odpovede na absurdnosti, ktoré ich osudy nečakane zasiahli. Malik síce tuší, že nie všetko v jeho detstve sa deje kóšer, ale napriek tomu si zachováva mentálnu čistotu, ktorá k detstvu, ako fenoménu nevinnosti, dokonca aj v dobe temna patrí. Ostáva dieťaťom, ale na hru dospelých pristupuje osobitým spôsobom, pretože aj keď "otec je na služobnej ceste", okrem brata a starého otca mu ostáva ešte mama Sena (Mirjana Karanović), ktorá aj keď po nociach plače a hľadá východiská zo vzniknutej situácie bez "ozajstného chlapa" v dome, cez deň je im všetkým silnou oporou v ich nabúranom svete.

Meša a Sena sú kontrastnými postavami. Meša, napriek tomu, že jeho postava je veľmi charizmatická, a na prvý dojem dostatočne silná, správa sa poväčšine ako slaboch. Je to práve Sena, ktorá je v ponímaní rodinnej hierarchie tým pravým matriarchálnym pilierom. Obaja však ostávajú fatálnou dvojicou, aj keď nie je vylúčené, že táto osudovosť je podmienená sčasti nielen spoločenskou klímou, ale aj rodinou, ktorú si spolu založili. 

Mikrosvet rodiny a makrosvet spoločnosti sa prelínajú. Zrada sa neuskutočňuje len na najvyššej úrovni, ale i v rámci rodiny - koniec-koncov, je to práve Senin brat, ktorý Mešu posiela v mene idey do ostrovného pracovného tábora. Podvody, ktoré sa v mene komunizmu diali v spoločnosti, sa v mene "chlapskej potreby" dejú v nespočetných Mešových neverách. A sú to len plané sľuby a prázdne slová, ktoré mu neustále vychádzajú z úst tak, ako bezduché heslá ideológie. Malikova námesačnosť je zas akoby hľadaním východísk a nachádzaním slepých únikov. Jeho detstvo vo filmovej parafráze zas odchádza so smrťou malej Máše, ktorá sa stala jeho prvou veľkou láskou. Jedno sklamanie prenasleduje druhé, ale Kusturicove postavy sú chvalabohu dostatočne temperamentné a životaschopné, aby sa len tak bez boja vzdali. Sú plné lásky, ktorú v sebe dokážu nielen popierať ale aj včas prebudiť, aby so zdravým rozumom pokračovali ďalej.

V závere filmu sa Kusturica znova raz prikláňa k motívu svadby, ako to bolo napr. vo filme Underground. Na mieste, kde má vzniknúť nová nádej, sa ešte posledný raz všetko zamieša. Pri svadobnom stole sa vo finálnej fáze kryštalizujú postavy, urovnávajú alebo dokonávajú vzťahy. Film je plný rôznych emotívne výborne zvládnutých scén, ale snáď najpôsobivejšia scéna je, keď sa má Sena "na povel" Mešu udobriť so svojím bratom, ktorý ho dal zavrieť. Je fascinujúco tvrdá a ľudská zároveň.

Vážne témy v príbehu sú okorenené štedrou satirou, ktorá dramaturgicky šikovne príbeh graduje. Láskavý humor striedajú silné emócie, a tie dokonávajú pri tónoch tradičnej a emočne silnej balkánskej hudby, ktorá pre Kustruricu a "jeho Juhosláviu" tak veľa znamená.

Otec na služobnej ceste je veľmi silným filmom, ktorý sa divákovi nevtiera, skôr naopak. Len ho slušne pozýva, aby si divák vypočul príbeh, ktorý aj keď asi nie je ničím ojedinelý, je výnimočný svojou úprimnosťou, túžbou po živote, ktorý sa musí žiť taký, aký práve je. Ale nie tragicky a so smútkom. Ale s odvahou, schopnosťou odpúšťať a milovať.

Otac na sluzbenom putu (Juhoslávia, 1985, 136 min.)
Réžia: Emir Kusturica. Scenár: Abdulah Sidran. Kamera: Vilko Filač. Hudba: Zoran Simjanović. Hrajú: Moreno di Bartoli, Predgrag Miki Manojlović, Mirjana Karanović, Mustafa Nadarević, Mira Furlan, Predrag-Pepi Laković, Pavle Vujisić