POLNOČNÝ KOVBOJ - PROJEKT 100

Film Polnočný kovboj je exkurzom do svetov anonymných jednotlivcov, ktorí vyrastali vo viere v americký sen, do veľkej miere podporovanej mediálnou kultúrou. V tomto prípade mala byť cesta do mesta New York možnou alternatívou k nudnému a chudobnému vidieku. Buckove motívy opustiť Texas však spočívajú aj v niečom inom. Dozvedáme sa o nich z jeho spomienok na detstvo s babičkou a hlavne na tajomnú Annie. Tieto retrospektívy  rozbíjajú Buckovu vonkajšiu masku hlúpučkého kovboja a dávajú mu ľudský rozmer ako muža ale vo vnútri stále malého a citlivého chlapca, utiekajúceho pred tragickou láskou a smutným detstvom bez rodičov. Zjavujú na spôsob asociácií pri udalostiach, ktoré v novej situácii prežíva alebo vo forme snových sekvencií. Divák takto vstupuje hlbšie do vnútorného sveta postavy. Podobne máme možnosť dostať sa po kožu postave Rizza, ktorý sprvu pôsobí negatívne, no neskôr odhaľujeme, že jeho súčasný život je poznamenaný chudobou a samotou a aj on je takpovediac „len“ človek.. Rizzo, odchovaný drsnými ulicami Bronxu, je  Buckovym  protipólom. Je tulák bez domova, permanentne nezamestnaný a navyše mrzák s komickou chôdzou. Veľa krásy nepobral a sám sa štylizuje do polohy mestského svetáka. Postupne však odhaľujeme, že medzi nimi vlastne veľký rozdiel nie je. Každý túži po lepšom živote, byť bohatý a milovaný. Tak ako Buck túžil nájsť lepší život v New Yorku, tak Rizzo sníva o Floride.

Vo filme je obsiahnutý aj humor, hlavne v scénach, zobrazujúcich konfrontácie dedinského kovboja s modernou mestskou kultúrou. No aj tento humor sa časom vytráca a transformuje sa skôr do súcitu, čoho následkom je práve hlbšia psychologizácia postáv. Schlesinger takto film obohatil o ďalšiu dimenziu, ktorá ho stavia do tragikomickej polohy. Napokon prevládne tá tragická a keďže sme mimo mainstreamu, žiadny happy end nehrozí. 

Schlesinger včleňuje do príbehu množstvo experimentálnych prvkov, ktoré ozvláštňujú konštrukciu príbehu. Používa rýchle prestrihy a rôzne vrstvenie obrazov, čo však vôbec nenarúša kontinuitu rozprávania. Televízne médium využíva vo filme pre montáž obrazov. Je zaujímavé, že tak nečiní filmovými prostriedkami a samotný strih tu zastupuje prepínanie televíznych kanálov. Podobne pracuje zo zvukom kde rôzne rozhlasové vstupy slúžia ako ironický komentár, ktorý bližšie určuje Buckove pocity nádeje alebo neistoty. Vplyvy Masovej kultúry pomáhajú zdôrazniť rozdiel medzi banálnosťou fikcie a ťažkým životom na ulici. A samozrejme, pri sledovaní televízie alebo počúvaní rozhlasu máme možnosť vnímať len to, na čo máme chuť, na rozdiel od skutočného života. Hádam najviac sa Schlesinger „pohral“ so strihom a kamerou v psychedelických scénach na večierku, na ktorý bol Buck za zvláštnych okolností pozvaný. Hrdinovia sa tu ocitajú v komunite umelcov (vystupujú tu skutoční ľudia zoskupení okolo Andyho Warhola). Je to jediné miesto, kde Buck má možnosť zabudnúť a aspoň na chvíľu sa oslobodiť, no len po požití drogy. Buck s Rizzom sú na party snímaní kamerou jedného z hostiteľov a sledujeme tak film vo filme. Schlesinger tu spája navonok nezlučiteľné prvky pomocou striedania krátkych obrazových fragmentov, pri ktorých sa ich rozdielnosť stiera.

Zaujímavo je riešená expozícia filmu, kde v prvom zábere sa z bieleho filmového plátna, za zvukov výstrelov a dupotu koní, presúvame do pustej krajiny stredozápadu, do holej skutočnosti. Tu akoby už bol náznak toho, že hlavný hrdina nebude žiadny John Wayne. Schlesinger na demaskovanie ilúzie využíva notoricky známe stereotypy hrdinov žánrových filmov. V prípade Bucka to je kovboj a pre Rizza je vzorom Gangster, čo obidvaja demonštrujú aspoň výzorom a vystupovaním. Nie náhodou, pretože postavy zo strieborného plátna boli idolmi väčšiny mladých ľudí.

Polnočný kovboj je kritickým pohľadom na súdobú americkú spoločnosť, kde pod nablýskanou fasádou možno nájsť len beznádej a odcudzenie. Schelsinger zobrazuje život na ulici bez akejkoľvek idealizácie a na druhej strane neskĺzava do prílišného naturalizmu Obraz spravodlivej spoločnosti, v ktorej má každý možnosť splniť si svoje túžby, sa rozplynul. Film Polnočný kovboj sa stal akýmsi modelovým príkladom pre dobrý nezávislý film a aj napriek skoro štyridsaťročnému časovému odstupu pôsobí veľmi sviežo. 

Okrem mnohých ocenení získal film Oscara za najlepší film, réžiu a adaptovaný scenár. Postavu kovboja Bucka stvárnil Jon Voigth, ktorého herecké kreácie sú naozaj presvedčivé, čo niekedy môže navodiť dojem, akoby hral sám seba. Vynikajúci herecký výkon aj podal Dustin Hoffman. Svedčí o tom jeho metamorfóza z mladého vyštudovaného právnika neschopného vzdorovať sexuálnym útokom matky svojho dievčaťa z filmu Absolvent Mika Nicholsa z roku 1967, ktorý bol jeho prvým „veľkým“ filmom, do postavy bezdomovca Rizza.       

Midnight cowboy (USA, 1969, 113 min.)

Réžia: John Schlesinger. Scenár: Waldo Salt. Kamera: Adam Holender.

Hudba: rôzne skladby. Hrajú: Jon Voigth, Dustin Hoffman, Sylvia Miles, Brenda Vaccaro, Barnard Hughes,  Ruth White, Bob Balaban.