ELIZABETHTOWN

Jadro deja sa točí okolo dvoch línií – jednak tu máme Drewa prichádzajúceho do rodného mestečka s rozličnými identitami a zaujímavými vyšinutými charaktermi (alias línia „ako prišiel veľkomešťan do malomeštiackych pomerov) a jednak oscilujúcu a nekončiacu snahu Claire o zamilovanie sa do Drewa a opätovanie citov (alias milostná línia, na ktorú väčšinu z vás pri nálepke „romantická komédia s Orlandom a Kirsten“ pôjde do kina).

Hoci sa trailery, obrázky i množstvo informácií točia práve okolo proklamovaného označenia romantickej komédie, film funguje predsa len inak. Pokiaľ v ňom budete hľadať iba pekný film s Orlandom a Kirsten, môžete byť spokojní. Oboch je vo filme dosť, ich postavy sú slušne napísané a z plátna veľmi neschádzajú. Lenže fakt, že romantická línia je iba polovicou (alebo dokonca ešte menším kúskom) filmu spôsobuje, že ako romanca s vtipným zázemím fungovať len tak ľahko nebude a preto všade čítate aj množstvo kritík, že to veľmi nefunguje, chémia medzi Orlandom a Kirsten je dosť slabá a tým pádom celá romanca trpí. Toto tvrdenie sa nedá úplne uzemniť, pretože aj mdlé herecké výkony oboch hlavných protagonistov tomu napovedajú (o castingu však neskôr). Napriek tomu už samotná romanca poskytuje pár zaujímavých atribútov – a nemám na mysli iba tú peknú snovú situáciu, keď sa o vás začne zaujímať sympatická blonďavá letuška, s ktorou sa neskôr rozprávate celú noc po telefóne (jedna z najlepších scén filmu) a ktorá s vami chce stretnúť a potrebuje od vás skoro iba jediné – vyznanie lásky.

Na tejto romanci vystupuje (okrem iného) na plátno napríklad zaujímavá situácia, že keď sa po nočnom telefonáte Drew s Claire stretnú, tak po chvíli si zrazu nemajú čo povedať! Hm, čo teraz? V čom je problém, keď po toľkých slovách ostanete zrazu mlčať? Poznáte ten prípad, keď sa s partnerom skôr oťukávate a vystupuje pomaly s tromi tvárami – jedna je, keď vám píše listy, maily, správy, druhá je, keď sa s ním rozprávate po telefóne a tretia je, keď s ním stojíte na rovnako mieste a zrazu vám len zaševelí: „Hmm, ale pri osobnom kontakte si taký odlišný ako v telefóne či v mailoch...“ Cameron Crowe vám takú situáciu neponúkne úplne na striebornom podnose, ale zaujímavo načrtne... A to ste v polovici filmu a uvažujete, ako sa môže taká romanca vyvinúť ďalej? A ona sa vyvíja vlastne iba čiastočne, pretože dáva často prednosť druhej línii filmu...

...ktorá môže byť viac či menej zaujímavá. Námet návratu veľkomešťana do malého mestečka nie je v súčasných filmoch ničím novým (viď. vlaňajší Garden State) a v podstate vstáva a padá na vedľajších osobách, ktoré zahrniete do scenára a môžete sa na ich osudoch baviť, dojímať či vyjadrovať iné pocity. Cameron Crowe tu má veľa zaujímavého – miestami až príliš. Jednak sa tu popisuje vzťah k otcovi, jednak tu má nemalý priestor Susan Sarandon, ktorej patria často najvtipnejšie scény zaujímavo bilancujúce jej status života. A napokon sa tu točí (popri všetkých malých roličkách) kus filmu aj okolo pohrebu otca a obe línie napokon vyústia do finálneho aktu road-movie. Tá je pomerne očarujúca, pretože Drew tu vlastne postupuje podľa pokynov Claire a vláči sa s popolom svojho otca. Kríži kus USA a ide tam, kam mu Claire odporúčala, aby videl to a to miesto, stretol tých a tých ľudí atď. Je to zaujímavý záver, na druhej strane však treba podotknúť, že dosť useknutý – v pôvodnej verzii (o 18 minút dlhšej oproti súčasnému kinozostrihu) sa venovalo road-movie podstatne viac času a film mal dokonca iný, oveľa šťastnejší koniec. 

Ale bez núteného happy-endu nám bude určite lepšie – už len preto, že by postavil skoro celý film na hlavu. Takto ostáva tým, čím ho chce režisér mať – veľmi vlastným autorským filmom Camerona Crowea. A to je najväčší problém Elizabethtown – film je snáď až príliš vlastný svojmu tvorcovi, naplno čerpá z jeho života, chrlí množstvo jeho životných skúseností, no nie všetko sa dá vpratať do jedného diela, hoci so 124-minútovou (t.j. dosť srdečnou) stopážou. Potom nám vyjde romantická línia ako iba čiastočná a nedokonalá. A línia malomeštiakov zase preplnená rôznymi charaktermi. Pre režiséra to má rozhodne určitý význam a je zaujímavé sledovať jeho snaženie. Ale tomu chýba poriadna gradácia a ostáva tak miestami až epizódnym sledom – resp. malomeštiaci sa veľmi nevyvíjajú a tá romantická časť má napokon taký zvláštny priebeh, že nie som si istý, že by po počiatočnom očarení Claire boli všetci ochotní ísť do toho vzťahu ako Drew.

Takže scenár a réžia nám tu značne varírujú – na jednej strane sú dobré a v podstate sa dajú sledovať bez ujmy, ba čo viac, niektoré momenty vám utkvú v pamäti. Ale budú to iba niektoré, ostatné sa v deji utopia a zabudnete na ne. Režisér mena Cameron Crowe si mohol v záujme vyššej kvality trošku dohliadnuť na tento fakt a podsunúť nám iba tie dobré scény a nie všetko zo svojho života, čo miestami spomaľuje sled scén. To je vlastne aj najväčšia výčitka a dôvod nižšieho hodnotenia či väčšej kritiky oproti predchádzajúcim filmom Crowea...