HOVORÍ SA ...

A pretože stará mama Sarah náhodou spomenie niečo v štýle deja z Absolventa vo svojom živote, zistí mladá novinárka, že možno skutočne nepatrí do tejto rodiny a jej otcom by mohol byť práve cudzinec, s ktorým si jeho mamka vyšla na niekoľkodňový predsvadobný flirt. Nie je to až také nemožné pri odlišnosti s rodinnými príslušníkmi a najmä pri nenápadnej zhode dátumov narodenia i menšej nevery... A tak sa Sarah vydá po stope chlapíka a zisťuje, či náhodou nie je jej otec. Z neho sa vykľuje Beau Burroughs (Kevin Costner), s ktorým sa dokonca na chvíľu zapletie do milostného vzťahu aj ona...

Pôvodne som vám chcel napísať, že Hovorí sa je celkom príjemná romantická komédia, na jej projekcii sme sa všetci slušne zabavili a v predvalentínskom období ide o slušný kúsok, na ktorý sa môžete bezbolestne vydať so svojou polovičkou. Má triezvu stopáž 96 minút, nenudí a je v nej pekná séria vtipných scén. Lenže takých komédií je tu príliš veľa a táto sa snaží popri všetkých vyčnievať viacerými odkazmi na temer štyridsaťročného Absolventa. Celý projekt Hovorí sa ... má za sebou relatívne náročnú dobu vzniku, ktorú sprevádza napríklad aj výmena režiséra za Roba Reinera či niekoľkonásobné odsunutie premiéry. Ťažko povedať, čo sa presne stalo, ale je dosť pravdepodobné, že Warner Bros. laškovali práve s tematikou Absolventa a možnosťou jeho zakomponovania do deja. Variantov bolo niekoľko – zvíťazil však relatívne nenáročný, ktorý občas na film z roku 1967 odkáže, ale príliš sa ním nezapodieva. To je dobrá správa pre bežných divákov, pretože u nás nie je tento film až taký známy a obávam sa, že tradičné slovenské diváctvo bude spokojné práve s takou verziou. Menšia satisfakcia doľahne na náročnejších divákov, ktorí si už-už predstavili fantastické odkazy a scenáristické hry s existujúcim dielom a novinkou ako jeho odnožou či nepriamym pokračovaním, ktoré sa tu čiastočne núka.

S Absolventom či bez neho, z Hovorí sa... sa vykľul príjemný film, ktorý sa napokon na nič nehrá. Jednoducho tu máme ženu v rozpakoch, ktorá si neváži, čo má (snúbenec Jeff) a nepokojná životom pátra po človeku, z ktorého sa môže stať jej otec, milenec alebo mu napokon dá zbohom a zachová sa ako kedysi jej matka (nezabúdajte, že Sarah je už zasnúbená a k svadbe to tiež nemusí byť ďaleko). Celá zápletka je pomerne jednoduchá, hoci spočiatku vyzerá dosť divne a môže sa rozlične komplikovať. Ale napokon ubehne veľmi rýchlo, ba čo viac, možno až príliš. Keď sa zoznámite s postavami, dejovou šablónou a absolvujete pár zákrut, stane sa pomerne zlomová situácia, po ktorej má nasledovať rozhodnutie hrdinky. Uvelebíte sa v kresle kina v domnienke, že máte za sebou tak 35-40 minút filmu a teraz konečne začne tá dilema. Pozriete sa na hodinky a zistíte, že v skutočnosti uplynulo viac ako 75 minút! Ha, pri danej stopáži si uvedomíte, že vás už žiadna dilema nečaká, ale iba záverečná séria scén maximálne v štvrťhodinovej dĺžke. V tom momente už veľa času na rozmýšľanie nie je a je zrejmé, ako film skončí. Keď sedíte v kine a film vám takto výborne ubieha a zrazu je koniec, prepadnú vás rozličné myšlienky. Je také rýchle tempo dobré alebo nie? Priamo na predstavení to vyhovuje, ale s odstupom niekoľkých dní si vlastne uvedomíte, že ten film je vlastne dosť jednoduchý a až tak veľa sa v ňom nestalo. Mohol byť oveľa zaujímavejší, ale napokon dopadol ako jednorazová záležitosť, ktorú si raz pozriete v kine a možno raz na DVD. Je to dobre alebo zle?

Je celkom pravdepodobné, že v pôvodnom pláne bol film iný, no finálny strih resp. posledná verzia z neho vypreparovala len určité fungujúce resp. ako-tak pokope držiace časti. Tie sú dobre zlepené, napriek tomu vás bude prenasledovať pocit, že film mal pôvodne trvať tak 120-130 minút a tá dilema Sarah nemá prísť 15 minút pred koncom, ale minimálne aspoň 45 až 50 minút. Žiaľ, nie je to tak a je otázne, koľko filmu mohol v konečnom dôsledku zachrániť napríklad Rob Reiner. Kedysi výborný režisér, v posledných rokoch skôr bežný tvorca (Druhá šanca, Alex a Emma). Veľmi som si prial, aby sa v tomto diele vrátil k svojmu zenitu, ale bojím sa, že ten má už dávno za sebou. Materiál tu bol zaujímavý, ale využiť ho veľmi nedokázal.

Napriek všetkej kritike voči dĺžke a čiastočne aj na adresu režiséra však treba chváliť svižný scenár a predkladané situácie. Sú totiž vtipné a film obsahuje dosť zábavy i trošku drámy (v citovej oblasti ústrednej postavy). Humor dodávajú vedľajšie postavy na čele s nezabudnuteľnými hláškami starej mamy, nechýba však ani troška situačnej komiky a občas sa blysne zábavná pointa vychádzajúca z predchádzajúcich minút. Dokonca sa netreba napísať ani fakt, že baviť sa budú aj mužskí návštevníci, ktorí budú vo väčšine prípadov do sály dotiahnutí za ruku resp. na želanie svojej partnerky.

Nemalú porciu kvality popri slušne ubiehajúcom deji dodali aj hereckí predstavitelia. Jennifer Aniston síce nemá už tridsať a na plátne je to vidieť, ale svoju rolu si strihla slušne. T.j. ženy v sále budú spokojne a páni nebudú príliš reptať, že Rachel z Priateľov je furt taká nerozhodná a nevie si vybrať konečne toho pravého, aby film už skončil. Mark Ruffalo začína získavať patent na milých chlapíkov, s ktorými ženy vedia manipulovať podľa vlastného záujmu, ale pozor, v Jeffovi sa skrýva aj kus rozhodného chlapa. Shirley McLaine pľuje zaujímavé hlášky každú chvíľu, keď je na plátne a Kevin Costner... Keď nemusí zachraňovať svet alebo sa hrať na poštára a napíšu mu dobrú dramatickú rolu, odohrá ju výborne. Platí to aj pre nedávne dielko Upside of Anger a platí to aj v tomto prípade.

Hovorí sa nemá veľké ambície na komédiu roka alebo podobné ocenenie. Ale ako februárová jednohubka funguje spoľahlivo. Pri hodnotení váham – tri dni od projekcie som rozhodnutý pre menšie hodnotenie, ale v danom momente a pri východe z kinosály som bol ochotný dať jasných 7/10. A pri nich napokon aj ostaneme...

Rumor Has It... (USA, 2005, 105 min.)
Réžia: Rob Reiner. Scenár: Ted Griffin. Kamera: Peter Deming. Hudba: Marc Shaiman. Hrajú: Jennifer Aniston, Kevin Costner, Shirley MacLaine, Mark Ruffalo, Mena Suvari, Steve Sandvoss, Jenny Wade